Osamelí ľudia sa práve v prostredí virtuálnej reality môžu cítiť fajn. No mnohí psychológovia bijú na poplach, pretože uprednostňovanie sociálnych sietí pred plnohodnotným rodinným životom prináša obrovské problémy.

Rozpätie našej pozornosti sa znižuje!

V minulom roku spoločnosť Microsoft uskutočnila štúdiu s cieľom zistiť priemerné rozpätie pozornosti človeka, keďže obchodníci mali pocit, že sa znižuje úroveň koncentrácie spotrebiteľov. Prieskumy zistili, že do roku 2000 sa priemerný rozsah pozornosti znížil na 12 sekúnd a vedci sa pýtali, či ho ďalšie dve desaťročia rozsiahleho šírenia internetu ešte viac nenahlodali. Výsledok štúdie bol ohromujúci – skrátil sa na osem sekúnd! Štvorsekundový pokles našej schopnosti sústrediť sa len za jednu generáciu je výsledkom záplavy rušivých stimulov zo sociálnych sietí. Štúdia ukázala, že máme tendenciu strácať schopnosť filtrovať dôležité informácie a stať sa, paradoxne, menej efektívnymi a pomalšími. Následkom je väčšia chybovosť a obmedzenejšia pozornosť.

Sociálne médiá a závislosť

Sociálne médiá môžu byť rovnako fyzicky a psychicky návykové ako akákoľvek látka (nikotín, alkohol) alebo hazard. Podľa prieskumu až desať percent Američanov spĺňa kritériá pre závislosť na sociálnych sieťach. Ovplyvňuje ich tzv. „FOMO efekt“ - neustále nutkanie byť informovaný o tom, čo robia ostatní. Lenže pád do pasce „FOMO“ spôsobí, že sa človek cíti skôr osamelý ako pripojený. Tvárou v tvár usmievavým fotkám priateľov v zinscenovaných prostrediach získavame pocit, že životy ostatných sú šťastnejšie ako naše. To môže viesť k nutkavému porovnávaniu v kyberpriestore, čo v nás zanecháva pocit nešťastia. Návykové používanie sociálnych médií je podobné ako iné obsedantné poruchy. Medzi príznaky patria zmeny nálad, abstinenčné príznaky, problémy s osobnými vzťahmi spôsobené priamo obsedantným používaním sociálnych médií a samozrejme recidíva kompulzívneho správania po období abstinencie. Nečudo, že závislí kontrolujú svoje telefóny aj viac ako 200-krát za deň.

Čím viac máme „priateľov“, tým sme „úspešnejší“

Nebezpečenstvom sociálnych sietí je i to, že niektorí ich užívatelia majú potrebu získavať množstvo priateľov, aby pred sebou aj pred druhými vytvárali dojem populárnych, obľúbených a úspešných ľudí. Takúto závislosť si ľahšie vytvoria psychicky labilnejší ľudia, so sklonom k nízkemu sebahodnoteniu a so závislosťou na vzťahoch. Ženy sú v tomto prípade ohrozenejšie ako muži. Mnoho žien si na sociálnych sieťach rieši svoje nízke sebavedomie a nemá problém s kýmkoľvek o čomkoľvek komunikovať len preto, aby nadobudli dojem, že veľa mužov po nich túži. Mnohí mladí ľudia zase vysedávajú pri počítači preto, lebo sa cítia byť doma nedocenení, nepochopení, trpia nedostatkom pozornosti od príbuzných alebo naopak, zdá sa im, že nároky na ne kladené sú už neúnosné, a tak sa utiekajú do virtuálneho sveta.

Falošná identita na rôznych fórach a diskusiách

To, že človek nevystupuje pod vlastným menom a často nepoužije ani vlastnú fotografiu, ho zbavuje zodpovednosti, vedie ho k ľahostajnosti a často provokuje k nepremyslenej komunikácii obohatenej aj o vulgarizmy. Keď dlhšiu dobu takto vystupujeme v internetových diskusiách, ľahko sa nám tieto stereotypy môžu preniesť do reálneho života. A potom sa možno niekedy čudujeme, že prekvitá ľahostajnosť, nezodpovednosť, egoizmus a pýcha. Najhoršie je, že niečo iné pod inou identitou píše človek na diskusných fórach a niečo iné hovorí v reálnom živote. Nebolo by rozumnejšie budovať si identitu na základe toho, čo v skutočnosti dokážeme urobiť, čo vieme, akí sme naozaj? Falošná identita v najväčšej miere pomáha v človeku budovať ilúzie a sebaklamy. Mnohí ľudia si budujú sebavedomie na základe počtu lajkov pri svojich fotkách, pričom v reálnom živote sa takmer nikto s nimi ani neporozpráva. Výsledkom sú depresie, ktoré ich privedú k novým závislostiam, väčšinou v podobe alkoholu.

Čo je vlastne pravda?

Je ťažké rozoznať, či sú sociálne médiá priamo zodpovedné za to, že sme hlúpejší, ale v štúdii z roku 2019 iba 44 percent účastníkov dokázalo presne posúdiť, či sú titulky na sociálnych sieťach pravdivé alebo nepravdivé. Zároveň ľudia s väčšou pravdepodobnosťou uverili informáciám, ktoré zodpovedali ich politickému presvedčeniu, čo dokazuje ľudskú tendenciu k zaujatosti. Neoverené informácie, ktoré vytvárajú a ponúkajú sociálne médiá, majú efekt snehovej gule. Jeden deň napríklad uveríte klamlivej štatistike o plánovanom rodičovstve a ďalší deň už zdieľate vymyslené príbehy. Napokon, veľká časť materiálov zdieľaných na sociálnych sieťach nie sú iba falošné správy, ale stoja za nimi falošní ľudia a vedomí manipulátori. Vedci odhadujú, že až 15 percent používateľov na niektorých platformách, vrátane Twitteru, sú vedomí negativisticky ladení ovplyvňovači. Celkovo sú sociálne médiá „Divokým západom“ informácií, kde fakty a fikcia môžu byť nerozoznateľné a zmiešaním informácií a dezinformácií vzniká nedôveryhodný guláš.