Nie každý plast je možné recyklovať

Priemysel delí plasty do siedmich skupín v závislosti od chemického zloženia. Recyklovateľné sú iba plasty typu 1 - PET (polyetyléntereftalát) a 2 - HDPE (vysokohustý polyetylén), hoci aj ostatné by sme vedeli recyklovať. PVC (polyvinylchlorid) je typu 3, ktorý sa tiež dá recyklovať, ale ide o komplikovaný proces, ktorému sa firmy vyhýbajú. Ďalší typ je LDPE (polyetylén s nízkou hustotou), z ktorého sa vyrábajú supertenké produkty, napríklad plastové vrecká. Aj ten je možné recyklovať, ale takmer nikdy k tomu nedochádza kvôli jeho „schopnosti“ upchávať recyklačné stroje. Okrem toho je výroba týchto plastov omnoho lacnejšia než recyklácia. PP (polypropylén) je piaty typ plastu, ktorý spoločnosti zriedka recyklujú, pretože si uchováva vôňu predchádzajúceho produktu, čo veľká nevýhoda. PS (polystyrén) je šiestym typom, zatiaľ čo siedmy typ nie je v skutočnosti typ plastu ako taký, ale označenie pre každý plast, ktorý nespadá do prvých šiestich tried. Plasty typu 6 a typu 7 firmy zvyčajne nikdy nerecyklujú.

Recyklačné závody nerecyklujú všetky druhy plastov

Nevyslovená pravda o recyklácii je, že rôzne druhy plastov – a dokonca aj rovnaký typ vyrobený rôznymi metódami – nemožno recyklovať spoločne. A to je problém, pretože recyklačné závody fungujú na princípe spracovania jedného druhu plastov. Dokážu recyklovať iba plasty, ktoré neobsahujú kontaminanty, pretože tie predražujú recykláciu a môžu byť pre pracovníkov nebezpečné. A preto tony recyklovateľných plastov obsahujúcich čo i len minimálne množstvá kontaminantov končia na skládkach.

Falošná recyklácia

Tu a tam počujeme, že mesto alebo súkromná firma otvárajú nový závod na recykláciu, aby šetrili životné prostredie. Nie vždy je to však dobrá správa. USA napríklad roky fungovala na princípe „falošnej recyklácie“. Až 69 percent plastov, ktoré sa v krajine používajú, sú totiž typu 3 až 7, čo znamená, že končia na skládkach. Zo zostávajúcich 31 percent dokáže krajina spracovať len 8,4 percenta. Čo sa stane so zvyškom? Verte alebo nie, USA ich vyvážajú. Väčšinu z nich vyvážali do Číny, kým to čínska vláda v roku 2018 nezakázala, pretože obsahovali príliš veľa kontaminantov. Čínske recyklačné firmy ich namiesto náročného triedenia vyhodili na skládky alebo do oceánu. Vláda si to všimla a vydala zákaz ich dovozu.

Vývoz do ďalších krajín

USA si uvedomili, že potrebujú nový „odpadkový kôš“ , a tak sa spolu s Kanadou, Austráliou a Južnou Kóreou obrátili na Malajziu, Thajsko, Vietnam, Indonéziu a Filipíny. Celkovo sa v týchto krajinách zvýšil dovoz plastového odpadu o 362 percent. Ich recyklačné závody však nedokázali spracovať všetok dovezený odpad, takže skončil na skládkach. Z tohto dôvodu koncom roka 2018 Thajsko, Malajzia a Vietnam oznámili obmedzenia na dovoz plastového odpadu s plánmi zaviesť v budúcnosti úplný zákaz.

Recyklácia nie je dobrá pre životné prostredie

Ekológovia často hovoria, ako ťažba a transformácia ropy na plasty znečisťuje životné prostredie a ako použité plasty končia na skládkach a v oceánoch. Aj keď je to pravda, to isté by sme mohli povedať o recyklácii. Po prvé, nákladné autá a lode používajú palivo na prepravu použitých plastov do ázijských krajín, ktoré sa ich snažia recyklovať. Vedeli ste, že 20 až 70 percent plastov obsahuje kontaminanty, vďaka čomu je celá dávka nerecyklovateľná? Preto následne plasty končia na skládkach, v oceáne alebo v spaľovni, čím v procese dochádza k ďalšiemu znečisteniu. Situácia nie je lepšia ani s plastami, ktoré je možné recyklovať. Firmy pri tom tiež používajú palivo a chemikálie. Okrem toho plasty uvoľňujú znečisťujúce látky, ktoré počas recyklácie kontaminujú vodu a vzduch.

Plasty sa nedajú recyklovať donekonečna

Pravdou je, že každý recyklačný cyklus oslabuje chemické zloženie plastov. Preto po recyklácií vzniká vždy menej kvalitný a menej užitočný produkt. Napríklad materiál z recyklovaných plastových fliaš od minerálky slúži na výrobu napríklad kanalizačného potrubia, pretože nie je dostatočne pevný, aby z neho boli ďalšie fľaše. Plast typu 1 (PET) sa teoreticky dá recyklovať až trikrát, ale zvyčajne ho recyklujú na polyester, ktorý už ďalej nie je možné recyklovať. Plast typu 2 (HDPE) sa dá recyklovať hneď niekoľkokrát. Napríklad jeden európsky výrobca recyklačných strojov ho recykloval až desaťkrát, ale za veľmi špecifických podmienok. Plasty typu 3, 4 a 6 sú recyklovateľné iba raz, potom končia na skládkach. Plast typu 5 možno recyklovať štyrikrát a plasty typu 7 aj viackrát, čo sa však deje výnimočne, lebo táto skupina obsahuje rôzne druhy plastov.

Napriek všetkému plasty nie sú zlé

Prečo vlastne používame plasty? Veď trvá storočia, kým sa rozložia a iba znečisťujú planétu. Predstavte si, že by sme počúvli ekológov a zakázali ich. Čím by sme ich nahradili? Pred ich masovým používaním patrili medzi najpoužívanejšie materiály drevo, sklo, slonovina a korytnačie panciere. Drevo je zo stromov, čo znamená odlesňovanie. A čo slonovina a korytnačky? Dopyt po slonovine bol taký veľký, že slonom hrozilo vyhynutie. Budeme radšej rúbať stromy a zabíjať zvieratá? História hovorí nie, čo bol dôvod, prečo v polovici 19. storočia ľudstvo vynašlo plast. Plasty vlastne zachránili a stále zachraňujú životy zvieratám a stromom. Pred objavom plastových obalov číhali na ľudí nebezpečenstvá v domácich kuchyniach a verejných stravovacích zariadeniach v podobe otravy jedlom či ochorení z oloveného riadu. Potrebovali sme konzervovať potraviny, aby dlhšie vydržali. Aj nakupovanie bolo diametrálne odlišné, pretože veľkoobjemové potraviny neznámeho pôvodu alebo dátumu spotreby balil obchodník od „oka“. Plasty pomohli odstrániť mnohé z týchto problémov.