Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Napriek sérii zamestnaní v rôznych podnikoch sa Elisha Otis (1811 – 1861) nestretol s veľkým úspechom až do roku 1853, keď predviedol divákom svoj vynález. Otis, jazdiaci na otvorenej plošine po lešení pripomínajúcom rám obrovskej gilotíny, stál medzi sudmi a debnami a hľadel dolu na dav. Ľudia výťahom nedôverovali, obávali sa, že môžu spadnúť a zraniť alebo zabiť cestujúcich. Otisova demonštrácia by rozptýlila ich obavy: ak by prežil. Otis udrel sekerou po lane pripevnenom k ​​výťahu a preťal ho. Zdesený dav už videl ako leží na zemi ťažko zranený, ak nie mŕtvy. Namiesto toho Otis dokázal účinnosť brzdy: jeho bezpečnostný systém fungoval. Hoci lano preťal, brzda zabránila pádu výťahu. Verejnosť presvedčil o spoľahlivosti svojho vynálezu. O štyri roky neskôr nainštaloval svoj prvý bezpečnostný výťah pre cestujúcich v obchodnom dome v New Yorku. Podľa knihy „Myšlienky, ktoré zmenili svet“ je na celom svete v prevádzke 1,7 milióna výťahov Otis, a to nielen v mrakodrapoch, ale aj v takých známych monumentoch ako sú Eiffelova veža či Socha slobody.

Doktor Salk (1914 – 1995) vyvinul a otestoval vakcínu, ktorá prakticky zlikvidovala detskú obrnu. Ako odborný asistent epidemiológie na Univerzite v Michigane sa dozvedel od svojho mentora, Thomasa Francisa Jr., o procese vývoja vakcín. Salk ako riaditeľ Laboratória pre výskum vírusov na Lekárskej fakulte Univerzity v Pittsburghu, využil svoje znalosti a vyvinul vakcínu proti vírusu detskej obrny. Jeho prístup využívajúci inaktivovaný vírus detskej obrny na stimuláciu imunitného systému bol v rozpore s prevládajúcim vedeckým názorom tej doby. Lekári sa obávali, že vakcína by mohla ľudí infikovať a spôsobiť im vážne ochorenie alebo dokonca smrť. Salk, aby otestoval vakcínu a zmiernil obavy verejnosti, zaočkoval seba, svoju manželku, deti, laboratórneho asistenta a ďalších dobrovoľníkov. Test dopadol úspešne, rovnako ako tie, ktoré vykonali v roku 1954 na milióne detí vo veku šesť až deväť rokov. Jonas Salk si odmietol nechať vakcínu patentovať alebo za ňu prijať peniaze. Chcel, aby mala čo najširšiu distribúciu. V roku 1963 založil Salk Institute for Biological Studies v La Jolla v Kalifornii.

Steve Gass stavil jeden zo svojich prstov, že jeho vynález bude fungovať. Americký patentový právnik, vynálezca a spracovateľ dreva s titulom Ph.D. vo fyzike vedel, že stolové píly odrežú prsty až desiatim operátorom denne. Chcel vytvoriť bezpečnostný prvok, ktorý by ochránil ľudí pred týmto traumatickým zážitkom. Jeho SawStop rozlišuje medzi „mäsom“ a drevom, pretože prvé vedie elektrinu, kým druhý nie. SawStop indukuje vysokofrekvenčný elektrický signál na čepeli stolovej píly a monitoruje zmeny spôsobené kontaktom medzi čepeľou a telom používateľa. Keď zaznamená zmenu elektrického signálu, pílový kotúč sa do 1/1000 sekundy alebo menej zastaví, SawStop zatlačí brzdu do zubov kotúča. Gassova videoukážka zariadenia pri práci dokazuje účinnosť vynálezu: strčil svoj prst do píly a nič sa mu nestalo. Prst ostal neporušený, čím dokázal, že je skutočne mužom, ktorý verí svojmu dielu.

Prepadnutie v Detroite viedlo Richarda Davisa k vynájdeniu nového „skrytého ľahkého nepriestrelného brnenia“. V tom čase boli k dispozícii iba mohutné vesty a kriminálnici ľahko poznali, že policajti ich majú na sebe. Namiesto streľby do hrudníka ich teda mohli streliť do hlavy. Po vynájdení tenkého, ľahkého, skrytého nepriestrelného panciera bez kovov, Davis preukázal jeho účinnosť. Najprv položil vestu na zem a strelil do nej ručnou zbraňou. Potom vestu nasadil na stĺp a strelil do nej z pušky. Pancier prešiel oboma testami, ale Davis predviedol aj tretí, potenciálne smrteľný test. Obliekol si vestu, priložil pištoľ pár centimetrov od brucha a vystrelil. Potom sa otočil a vystrelil zo zbrane na kolky zoradené na stole naľavo. Výstrel ho zabolel, ale nezranil. Vrstvený nylon s viacerými prepletenými vláknami sa ukázal ako účinný a vytvoril sieť takú hustú, že rozptýlila výbušnú energiu, čím bránila guľke preniknúť do tkaniny. David svoju demonštráciu zopakoval 200-krát. Ako povedal: „prvýkrát to bolo pre vedu, ďalšie boli pre šoubiznis“.

Kým Davis chránil srdce (a ďalšie životne dôležité orgány), Jeremiah Raber sa zameral na ochranu chúlostivých miest. Jeho produkt, chránič slabín Nutshell, bol pôvodne určený bojovníkom Ultimate Fighting Championship. Rovnako ako Davis, aj vynálezca z Missouri vedel o potrebe publicity a na propagáciu svojej kampane na Kickstarteri na financovanie výroby produktu sa rozhodol otestovať vynález, aj svoje dobré meno, na vlastnom tele. Natočil demonštráciu, na ktorej mu jeho obchodný partner strelil puškou kalibru 0,22 do slabín, kým mal Raber na sebe jeden z produktov. „Toto doma neskúšajte,“ varuje divákov Raber. Heck pomocou pásky vytvoril „X“ cez chránič a puškou namieril na svoj cieľ. Potom mu Raber v ochranných okuliaroch, nepriestrelnej veste a ochrannej pokrývke hlavy dáva znamenie. Ozve sa výstrel, obrazovka stmavne. Keď natáčanie pokračuje, ukáže sa Raber s džínsami do pol stehien, ako si upravuje nepoškodený chránič z balistického kevlaru. Video následne ukazuje samotný výstrel, ako sa guľka neškodne odrazila od povrchu chrániča.

Zaujímavý je aj vynález Nicolasa Senna (1844 – 1908) o spôsobe diagnostiky črevnej perforácie. Táto myšlienka mu napadla, keď si uvedomil, že ranu na žalúdku alebo čreve možno objaviť podobne ako inštalatér odhalí netesnosť na plynovom potrubí. Senn dostal nápad nafúknuť črevá neškodným plynom, ktorý by unikol z čreva do pobrušnice, čím dal o svojej prítomnosti chirurgovi vedieť pomocou „nejakého neomylného testu“. Počas experimentov Senn zistil, že gumený balónik s objemom desať až 20 litrov by bol najefektívnejší a najbezpečnejší na fúkanie plynu do čriev na terapeutické alebo diagnostické účely. Jedným z testovaných subjektov bol sám Senn, ktorý osobne zažil fyzické pocity spojené s nafúkaním plynu do čriev. Urobil starostlivé a podrobné poznámky týkajúce sa tohto zážitku: „Roztiahnutie hrubého čreva spôsobilo pocit nafúknutia. Akonáhle plyn unikol do ilea, objavili sa kolikové bolesti, ktoré sa stupňovali a ustali až po úniku všetkých plynov, čo sa stalo až po hodine a pol.“ Experimenty na psoch a ľuďoch, vrátane jeho samotného, ​​však úplne preukázali bezpečnosť čistého vodíkového plynu na tento účel. Neomylným testom, ktorým sa dalo poznať miesto perforácie čreva, bol únik plynu cez ranu, ktorý vytváral bubliny. Aby sa zistilo, či unikajúci plyn bol vodík, mal ho operatér zapáliť, pričom by plyn horel charakteristickým modrým plameňom. Ďalšou výhodou ohňa pri zisťovaní perforácie čreve je sterilizácia rany, vďaka čomu je proces diagnostický aj terapeutický.

6 vynálezcov, ktorí riskovali zdravie a život kvôli svojim objavom

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

6 vynálezcov, ktorí riskovali zdravie a život kvôli svojim objavom

Radomír

Súvisiace články

FOTO Monsanto: Čarovná dedina uväznená medzi masívnymi balvanmi

Spoznajte baktériu, ktorá prežije ľudstvo. Ostane posledná na Zemi

(Bez)obličková dedina: Majú v nej väčšie problémy ako drahý benzín

Biblické príbehy a skutočnosť: Ako sa naozaj odohrali?

Viete, aké problémy majú rastliny v záhradách? Otestujte sa

FOTO Najzvláštnejšie pláže, ktoré môžete pri cestovaní navštíviť

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás