MENU
Menu

Techmag 5 najsmrtiacejších planét vo vesmíre: Jedna je aj v slnečnej sústave

Zatiaľ každá planéta, ktorú sme vo vesmíre objavili, nebola vhodná pre život. Niektoré by sme dokázali osídliť, keby sme získali riešenia niekoľkých problémov, napríklad neprítomnosť kyslíka a vody. Iné by však ostali nevhodné pre ľudský život. Tieto smrtiace planéty dokážu zabiť všetky stvorenia, ktoré sú príliš blízko nich alebo sa na nich snažia vyvinúť. Na väčšine planét na zozname sú príliš nepriaznivé podmienky, ktoré život nikdy nepodporia.

Artist’s impression of Corot-7b
Artist’s impression of Corot-7b
Horúca a plná padajúcich kameňov
Vo februári 2009 objavili astronómovia exoplanétu v súhvezdí Monoceros vzdialenom 480 svetelných rokov od Zeme a nazvali ju CoRoT-7b. Je to skalná exoplanéta, a hoci skalnatý povrch by mohol podporovať život, nie je to tak. Atmosféra je plná minerálov, ktoré vytvárajú skalné oblaky a z nich padajú kamienky a malé kamene ako dážď. Aj keby to ľudia prežili, zničila by ich šialene horúca povrchová teplota exoplanéty.

FOTO: Detailné fotky Mesiaca z 19. storočia, ktoré o 100 rokov predbehli dobu

Naša Zem je vzdialená 60-krát ďalej od Slnka ako CoRoT-7b od svojej hviezdy. Počas dňa vyzerá hviezda na oblohe CoRoT-7b až 360-krát väčšia ako naše Slnko zo Zeme. CoRoT-7b je uzamknutý k svojej hviezde, deň a rok sú dlhé iba 20,4 hodiny. Znamená to, že polovica exoplanéty natrvalo čelí hviezde a povrchová teplota tejto strany je medzi 1 980 až 2 300 stupňov Celzia, čo stačí na roztavenie horniny.

Príliš horúca planéta
WASP-121b je exoplanéta so zvláštnym splošteným tvarom, čo však nie je príčinou jej smrtiacej sily. WASP-121b je tak blízko k svojej hviezde, že teploty sa pohybujú okolo 2 540 stupňov Celzia. Z tohto dôvodu tu nemôžu vznikať pevné alebo tekuté skupenstvá, ale všetko zostáva iba v plynnom stave, čo zahŕňa i kovovú atmosféru, ktorá obsahuje plyny železa a horčíka.

Bizarné príbehy o stvorení sveta, ktorým ľudia naozaj verili

Horšie je, že exoplanéta stráca atmosféru smerom na svoju hviezdu. Blízkosť k hviezde je dôvodom, natiahnutého tvaru WASP-121b. Hviezda vyvíja na exoplanétu silný gravitačný ťah, ktorému exoplanéta nedokáže odolávať.

5 najsmrtiacejších planét vo vesmíre: Jedna je aj v slnečnej sústave
Príliš studená planéta
OGLE-2005-BLG-390Lb je skalná exoplanéta s veľmi tenkou atmosférou a nachádza sa priamo v strede našej Mliečnej dráhy. Tieto tri faktory viedli astronómov k predpokladom, že by mohla obsahovať život. No teraz sa domnievajú, že to nie je možné v dôsledku veľmi nízkej teploty exoplanéty. Povrchová teplota na OGLE-2005-BLG-390Lb je približne -220 stupňov Celzia. Pre porovnanie, najnižšia teplotu, akú sme kedy zaznamenali na Zemi, konkrétne v oblasti ľadovo studenej Antarktídy, mala hodnotu -97,8 stupňov Celzia. Pri takejto nízkej teplote človek nemôže dýchať, pretože mrazivý vzduch mu zničí pľúca a spôsobí okamžitú smrť.

Venuša je plná oxidu uhličitého
Smrteľné planéty neexistujú iba mimo našej slnečnej sústavy. Venuša je nepochybne najsmrteľnejšou planétou v našej slnečnej sústave vďaka oblakom bohatým na oxid siričitý. Tie bránia slnečnému žiareniu dosiahnuť povrch planéty a naopak smrtiacemu oxidu uhličitému opustiť atmosféru. Povrch Venuše pokrývajú sopky, ktoré emitujú veľké množstvo tepla a oxidu uhličitého.

FOTO: Hurikány z vesmíru: Ich silu si ťažko predstaviť

Kvôli veľkej koncentrácii oxidu uhličitého je Venuša pre človeka toxická. Husté oblaky zachytávajú teplo a plyn, preto je planéta smrteľne horúca, dosahuje teplotu 467 stupňov Celzia. Teplota je konštantná na celej planéte, dokonca aj na póloch, každý deň v roku. I noci sú rovnako horúce ako dni. Zaujímavé je, že na Venuši prší a sneží, hoci inak ako na Zemi. Sneh tvoria galenické a bizmutínové kovy a zrážky predstavuje smrtiaca kyselina sírová. Vysoká teplota na planéte však zaručí, že dážď nikdy nedopadne na zem. Namiesto toho sa odparí a vznikne ďalší oblak.

Proxima b a jej žiarenie
Objav planéty Proxima b vyzeral sľubne. Obieha okolo Proxima Centauri, červenej trpasličej hviezdy vzdialenej 4,24 svetelných rokov od Zeme. Exoplanéta zaujala astronómov, ktorí verili, že má vlastnosti Zeme a vodu. Čoskoro zistili, že sa mýlia. Proxima b je tak blízko Proxima Centauri, že obežnú dráhu dokončí za 11,2 dní. Je prílivovo uzamknutá, čo znamená, že jedna strana je smrteľne horúca a druhá smrteľne chladná a zamrznutá. Medzi nimi leží stredná zem, ktorá má miernejšiu klímu. Je však nepravdepodobné, že by v nej dokázal existovať život. Proxima Centauri totiž uvoľňuje slnečné erupcie každé dva až tri mesiace, ktoré zasahujú planéty v jej blízkosti. Tieto „svetlice" dokážu zničiť ozónové vrstvy planét, takže nedokážu vzdorovať ultrafialovému žiareniu z hviezd. Jednu z takých udalostí sme pozorovali 24. marca 2017, keď Proxima Centauri uvoľnila slnečnú erupciu smerom k exoplanéte Proxima b. Vzplanutie bolo také intenzívne, že hviezda bola do desať sekúnd tisíckrát jasnejšia. Dostala 4 000-krát viac žiarenia ako to, ktoré dopadá na Zem zo slnečných svetiel, čo nevytvára dobré predpoklady pre život.

DISKUSIA
13.9. 2019 17:00
Diskusia