Automobilový priemysel (a nielen ten) je v súčasnosti na najvyspelejšej úrovni, na akej kedy bol. To sa týka nielen použitej techniky a kvalitou výrobného procesu, ale aj postupným zdokonaľovaním jednotlivých komponentov tak, aby fungovali čo najlepšie a najbezpečnejšie. No existujú prípady v histórii automobilizmu, kedy to konštruktérom jednoducho nevyšlo. Toto je 10 prípadov od malých nepríjemností až po život ohrozujúce chyby.

<a href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/10-failov-automobilovom-priemysle" target="_blank" rel="noopener">Nenechajte si ujsť galériu k článku</a>

Dizajn Audi TT prvej generácie, ktoré bolo predstavené v roku 1998, okamžite všetkých ohromil. Keď však autá vyšli na cesty, nadšenie opadlo a prichádzali správy o nezvyčajnom počte nehôd vo vysokej rýchlosti.

Reakciou automobilky so štyrmi kruhmi na kapote bolo stiahnutie auta, revízia odpruženia, montáž zadného spojlera a pridanie elektornických asistentov ako ESP a ASR. Tieto zmeny problém vyriešili.

Je neuveriteľné, že spínacia skrinka Chevroletu Cobalt prvej generácie bola navrhnutá tak, že sa dokázala samovoľne otočiť bez akejkoľvek ľudskej sily. Ak sa tak stalo počas jazdy, motor jednoducho zhasol a s ním aj posilňovač riadenia, posilňovač bŕzd a airbagy.

General Motors reagovala na problém pomaly, čo viedlo k obrovským pokutám, vypočúvaním pred americkým kongresom a mnohým súdnym sporom. A hoci je problém známy predovšetkým z modelu Cobalt, týkal sa napríklad aj Chevroletu HHR, Pontiacu Solstice, Saturnu Ion a Saturnu Sky. Problém zasiahol takmer päť miliónov predaných áut na celom svete.

Pluriel po francúzsky znamená „množné číslo“, alebo teda odbornejšie "plurál". Citroën ním zdôraznil fakt, že tento derivát C3 je možné konfigurovať v rôznych karosárskych prevedeniach. Jedným z nich bol kabriolet, ktorý vznikol odstránením bočných výstuh, ktoré siahali od hornej časti čelného skla tesne nad veko batožinového priestoru.

Žiaľ, nikde v aute nebolo miesto na ich uloženie, takže ste ich museli nechať doma. To by nevadilo v prípade, že dokážete ovládať počasie. Absencia akejkoľvek strechy tak znamenala, že v prípade zrážok budete mať premočený interiér a s ním aj elektroniku...

Nožnú parkovaciu brzdu implementovali viaceré automobilky: od Citroënu v modeli XM až po Mercedes-Benz v rôznych modeloch. Parkovacia brzda bola ovládaná pedálom zvyčajne na ľavej strane. To však bol extra problém v prípade manuálnej prevodovky a situácie, kedy sa potrebujete pohnúť do kopca bez toho, aby ste cúvli čo i len o meter...

V tomto prípade je reč výnimočne o pôvodnej Multiple, ktorá vychádza z modelu 600 vyrábaného v rokoch 1955 až 1969. Fiat 600 bolo maličké mestské auto, no automobilke sa ho podarilo pretvoriť na praktický variant Multipla so šiestimi sedadlami pridaním ďalšieho radu sedadiel dopredu.

Pôsobivé, no nebezpečné. Takéto riešenie totiž znamenalo, že medzi vodičom a predným spolkujazdcom a čímkoľvek, čo mohli počas jazdy stretnúť. A tak sa akákoľvek čelná nehoda spravidla končila tragicky. Ak by v tom čase existovalo EuroNCAP, takéto riešenie by zrejme nemalo šancu na úspech.

Vrátime sa však aj ďalej, takmer do počiatkov automobilizmu. Ford Model Y, vyrábaný v rokoch 1932 až 1937, bol prvým vozidlom americkej automobilky, ktoré bolo určené pre trhy mimo Spojených štátov (predovšetkým teda pre Európu). Z nepochopiteľných dôvodov sa ale Ford rozhodol implementovať nelogické riešenie stieračov.

Ich výkon bol nepriamo úmerný výkonu, ktorý ste požadovali od motora, V skratke, ak pršalo, a potrebovali ste vyjsť prudkým kopcom, tak vám stierače nefungovali. Na druhej strane, Fordu sa vďaka šetreniu nákladov podarilo zraziť obstarávaciu cenu na 100 libier v roku 1935.

Crossover Lincoln MKC mal jedno tlačidlo na zapnutie a vypnutie motora a druhé na zapnutie režimu Sport. Na tom nie je nič zlé, až na to, že prvé tlačidlo bolo namontované na palubnej doske priamo pod druhým. Vodiči, ktorí sa chceli kochať pôžitkami športového režimu, tak náhodne vypínali motor počas jazdy.

Ford (ktorého Lincoln je luxusná značka) vydal zvolávaciu akciu na premiestnenie tlačidla na zapínanie a vypínanie vozidla. Našťastie, táto konštrukčná chyba nemala také fatálne následky ako škandál so spínacou sktrinkou Chevroletu Cobalt.

Prvé kusy modelu Rancho francúzskej značky Matra nemali západky na posuvných bočných oknách, čo vytváralo veľkolepé bezpečnostné riziko. K tomu niet čo dodať, stačí len citovať istého dobového recenzenta, ktorý auto testoval: „Štvorročné dieťa, ktoré má v každej ruke jedno karamelové jablko, by zvládlo vlámať sa do auta za menej ako päť sekúnd.“

Mazda RX-8 bola právom ospevovaná za vynikajúcu ovládateľnosť, no zároveň právom kritizovaná za vysokú spotrebu a nedostatok výkonu v strednom pásme otáčok, čo má na svedomí síce kompaktný (s objemom 1,3 litra), no smädný rotačný Wankelov motor.

Málokto však poukázal na konštrukčnú chybu, ktorá nemala nič spoločné s motorom. RX-8 mala štyri dvere, predné boli klasické, no zadné sa otvárali proti smeru jazdy. Zadné dvere sa však nedali otvoriť, pokiaľ neboli otvorené aj predné dvere. Vznikali tak nebezpečné situácie, pri ktorých zadní pasažieri jednoducho nedokázali z vozidla vystúpiť.

Čo by to bol za rebríček automobilových konštruktérskych failov, ak by sme nespomenuli neslávne známy Ford Pinto. Auto, ktoré malo rozhýbať masy, no namiesto toho ich chcelo doslova upáliť zaživa. Konštruktéri umiestnili nádrž tak nešťastne, že takmer pri každom náraze zozadu došlo k jej penetrácii a následnému vzbĺknutiu paliva.