Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Bez ohľadu na okolnosti je zmiznutie dieťaťa jednou z najtraumatickejších situácií v rodine. Toto sú príbehy nezvestných detí, ktoré sa o desaťročia neskôr zázračne stretli so svojimi rodinami.

Li Ťing-wei našiel rodinu vďaka fotografickej pamäti

Keď mal Li Ťing-wej štyri roky, uniesol ho sused z dediny v čínskom Čao-tchungu a predal skupine obchodníkov s deťmi. Tí ho následne predali rodine v provincii Che-nan, vzdialenej viac ako 1 800 kilometrov od jeho domova. Ťing-wej si uvedomoval, že ho uniesli, ale nepamätal si svoje meno ani mená rodičov alebo názov rodnej dediny, preto sa jeho návrat domov zdal nemožný. Na druhej strane si však dokázal spomenúť na rôzne detaily, napríklad na miesto, kde rástli v dedine stromy a bambusy, zákruty ciest a riek, a dokonca aj to, kde sa pásli kravy, pretože ako dieťa často kreslil mapy dediny. A vďaka fotografickej pamäti sa dostal domov. Pri jednom z pokusov nájsť rodičov Ťing-wej nakreslil podrobný obrázok svojej dediny na Vianoce 2021 a zverejnil ho v aplikácii na zdieľanie videí. Kresba sa stala virálnou a zdieľali ju nielen platformy sociálnych médií, ale získala si pozornosť Ministerstva verejnej bezpečnosti. Čoskoro úrady našli ženu, o ktorej predpokladali, že môže byť jeho matkou. 28. decembra 2021 to potvrdil test DNA. Ťing-wej sa konečne stretol s mamou 1. januára 2022, viac ako 30 rokov po únose. Bohužiaľ, jeho otec už medzitým zomrel.

24. júna 1987 uniesol Allan Mann počas súdom nariadenej návštevy svojho 21-mesačného syna v kanadskom Toronte. Hneď po únose sa s ním presťahoval do USA, kde im vytvoril nové identity pomocou falošných rodných listov. Synovi neskôr povedal, že jeho mama zomrela, preto sa o neho stará sám. Lenže jeho matka sa nevzdala a trvalo takmer tri desaťročia a viac ako 200 tipov, ktoré dostali úrady v USA a v Kanade, kým sa podarilo vystopovať Manna a syna pomocou rozpoznávania tváre. Žil vo Vernone v štáte Connecticut, pričom Jermaine mal nové meno - Hailee Randolph DeSouza. Polícia otca zatkla 26. októbra 2018, keď na Ministerstve bývania a mestského rozvoja predložil falošný rodný list. Jermaine sa s mamou konečne stretol 27. októbra 2018, po dlhých 31 rokoch. Otca obvinili z nepravdivých vyhlásení a neoprávneného získania pôžičky vo výške 180-tisíc dolárov na bývanie. Odsúdili ho na 18 mesiacov väzenia a deportovali do Toronta, kde čelí obvineniam z únosu.

19-dňová dcérka Joy Whiteovej a Carla Tysona Carlina, dostala 4. augusta 1987 vysokú horúčku, preto ju odviezli na ošetrenie do nemocnice v newyorskom Harleme. Netušili, že vidia dcéru naposledy. Ann Pettwayová, ktorá predstierala, že je zdravotná sestra, od nich prevzala dcérku a ušla s ňou. Premenovala ju na Neidru Nanceovú a pod oboma sa zľahla zem. Keď bola Carlina staršia, všimla si veľmi malú nezrovnalosť a jej podozrenie definitívne narástlo v okamihu, keď „matka“ nedokázala predložiť kópiu jej rodného listu alebo karty sociálneho zabezpečenia. Úradom totiž tvrdila, že Carlinu jej dala žena, ktorá užívala drogy. Až v decembri 2010 sa Carlina dostala na webovú stránku Národného centra pre nezvestné a zneužívané deti. Na svoje prekvapenie na stránke našla fotografiu podobnú jej detským kresbám. Zavolala na horúcu linku a testy DNA potvrdili, že je nezvestnou dcérou Joy Whiteovej. V januári 2011, 23 rokov po únose, sa matka s dcérou opäť stretli. Pettwayovú súd neskôr odsúdil na 12 rokov väzenia za únos dieťaťa.

Dollie Ann Hensonová zmizla ako päťročná

Päťročná Dollie Ann Hensonová (pôvodne Darlene McDanielová) sa jedného dňa hrala na dvore u susedov v Houstone v Texase. Pristúpila k nej neznáma žena a opýtala sa jej, či sa chce povoziť vo vlaku. Dollie nadšene súhlasila a žena ju odviedla, pričom dievčatko si vôbec neuvedomovalo, že je to pasca. Vlakom sa odviezli do Louisiany a nakoniec Dollie skončila v San Franciscu v Kalifornii, takmer 2 600 kilometrov od svojej rodiny. Únoskyňa jej zmenila meno, dátum narodenia i rodný list a narozprávala jej, že rodičia sa o ňu nedokázali postarať, preto sa s nimi dohodla, že to urobí ona. Keď sa Dollie vydala a mala vlastné deti, porozprávala im o svojej minulosti. Dcére sa príbeh nepozdával, preto kontaktovala miestnu televíznu stanicu, ktorá umožnila Dollie podeliť sa oň s verejnosťou. Vysielanie prebehlo 12. novembra 2009 a keďže jej biologickí rodinní príslušníci ho náhodou sledovali, zatelefonovali do štúdia. Napriek tomu, že biologická matka už zomrela, najbližšie Vianoce mohla Dollie stráviť v kruhu svojej pôvodnej rodiny.

V roku 1989 uniesol gang len 22-mesačné dievčatko menom Feng Lulu. Stalo sa to, keď bola na prechádzke s mamou v čínskom meste Ching-ching. Mama si na chvíľku odskočila a keď sa vrátila, dcéru už nenašla. Členovia gangu dieťa predali inej rodine a tí ju premenovali na Žang Kjan-kjan. Prešlo tridsať rokov, kým sa Celočínska federácia žien dozvedela o pátraní rodičov po nezvestnej dcére a pomohla im pri kontaktovaní miestnej polície. Vďaka ich zanieteniu sa podarilo dcéru nájsť, čo potvrdil aj následný test DNA. 2. apríla 2021 sa Feng Lulu po dlhých 32 rokoch stretla s rodičmi a prvýkrát videla aj svojich mladších súrodencov.