MENU
Menu

Štýl Šokujúce fakty o starovekej Sparte

Určite ste už počuli pojem "sparťanská výchova". Ak si pod ňou predstavujete nejaké to zaucho, vedzte, že je to ten najmiernejší trest, ktorý v Sparte deti postretol.

Šokujúce fakty o starovekej Sparte
Polovicu všetkých Sparťanských detí nechali zomrieť
Slabé deti v Sparte nemali šancu. Ak sa narodili slabé, choré alebo deformované, nechali ich zomrieť. Po pôrode otec novorodenca odniesol za radou starších, ktorí ho prehliadli, pričom hľadali slabiny a deformity. Ak ich našli, otec odniesol bezbranné dieťa do jamy nazvanej Apothetae, kde ho nechali vyhladovať na smrť. I v prípade, že dieťa prešlo „inšpekciou", neexistovala záruka, že bude žiť. Keď sa otec vrátil domov, matka musela dieťa umyť vo víne, čo bol akýsi primitívny test na epilepsiu. Ak by ju dieťa malo, víno by mu spôsobilo záchvat a matka by sa o neho nemohla starať. Odhaduje sa, že v Sparte zomrela asi polovica všetkých detí buď z nedbalosti alebo ich zavraždili.

Chlapci žili v kasárňach od siedmich rokov
Matky nemali možnosť postarať sa o svoje deti dlho. Akonáhle chlapec dovŕšil sedem rokov, bol pripravený na vzdelávanie v tzv. Agoge. Musel opustiť rodičov a dostal ho na starosť učiteľ, ktorý bol vlastne veliteľom. Deti mali prísnu drezúru a museli navzájom bojovať o jedlo i dôstojné postavenie. Nebola to škola, kde učiteľ zachovával mier. Ak sa dve deti hádali, veliteľ ich naopak provokoval, aby svoj spor vyriešili päsťami. Veliteľ stále nosil bič a ak chlapec hneval, mohol ho použiť. Ak otec dieťaťa zistil, že dostal bitku, musel svoje dieťa zbiť druhýkrát. Čokoľvek menej sa považovalo za rozmaznávanie.

Museli kradnúť jedlo
Počas tréningu v Agoge dostávali chlapci len to najnevyhnutnejšie. Topánky sa považovali za luxus, takže chodili bosí, z oblečenia nosili len tenký plášť. Dostávali len toľko jedla, aby prežili. Neznamená to však, že nemohli mať viac. Povedali im, aby si jedlo ukradli, keď budú hladní. Len sa nesmeli nechať chytiť. Ak chlapca prichytili pri krádeži, zbili ho a zbavili prídelu potravín. Ale keď bol šikovný a podarilo sa mu s úlovkom nenápadne uniknúť, veliteľ mu dal chod navyše.

Vyhladovaní žiaci bojovali kvôli syru
Sparťania mali zvláštne spôsoby ako tráviť čas. Každoročne slávili festival, pri ktorom na oltár bohyne Artemis kládli syr. Hladujúci žiaci navzájom bojovali, aby si v zúfalom boji uchmatli čo najviac. Kým oni bojovali medzi sebou, starší muži ich mohli bičovať - niekedy až na smrť. Bolo povinnosťou chlapcov preukázať silu a usmievať sa, kým ich bili a načahovali sa po syre. Obecenstvu to bolo na smiech. Zhromaždil sa veľký rad ľudí, aby sledoval túto „šou", zatiaľ čo sa chlapci brutálne navzájom mrzačili. Komu sa podarilo získať najviac syra získal titul „Bomonike".

Sparťanské jedlo nebolo chutné
Sparťanské jedlo nebolo práve ako v päťhviezdičkovej reštaurácii. Muž z Talianska, ktorý mal raz možnosť jesť so sparťanskou armády povedal: „Teraz už viem, prečo sa Sparťania neboja smrti." Hovoril o „čiernom vývare", ktorý pozostával z uvareného mäsa v zmesi krvi, soli a octu. Sparťania jedli spoločne rovnaké jedlo pod jedným stanom a tento vývar bol vrcholom hostiny. Išlo o jediné mäso, ktoré dostali a bol to len malý kúsok. Viac mäsa mohli vojaci získať len lovom. O korisť sa však musel lovec podeliť. Mohol si však zobrať domov trochu mäsa. Bola to jediná výnimka, kedy mohli Sparťania jesť doma, čokoľvek iné bolo prísne zakázané.

Šokujúce fakty o starovekej Sparte
Žiaci dostávali bitku za zlé odpovede
Keď sa večera skončila, zástupca veliteľa kládol žiakom otázky. Tieto otázky boli niečo ako moderný kvíz. Kládol im otázky typu: „Kto je najlepší v meste?" A očakával odpoveď podporenú dôvodmi. Žiak musel odpovedať šikovne, premyslene a pohotovo. Ak to tak nebolo, potrestali ho - bili ho po palcoch. Život sa však nemaznal ani so zástupcom. Keď sa kvíz skončil, nadriadení preskúmali jeho správanie. A ak bol, podľa ich názoru, pri teste príliš prísny alebo naopak láskavý, dostal bitku.

Všetky ostatné formy vzdelávania boli zakázané
Kto bol Sparťan, ten bol vojak. Chlapec nemohol byť účtovník ani obchodník alebo farmár; mohol byť len vojak. Všetko ostatné bolo vo vzdelávacom systéme prísne zakázané. Mimoškolskú výchovu považovali za nebezpečný luxus. Sparťanskí študenti nesmeli tráviť voľné chvíle učením sa počítať alebo uvažovať o filozofických tajomstvách života. Vojaci museli poslúchať bez zaváhania, takže tradičné vzdelanie sa považovalo za niečo, čo ich oslabuje.

Chlapcov verejne bičovali na každoročnom festivale
Sparťania mali každoročný festival Diamastigosis, ktorý bol naozaj brutálny. Chlapci sa v ňom postavili pred dav a bili sa bičom, kým vládali. Znie to ako mučenie, ale Sparťania to považovali za veľkú česť. Chceli totiž dokázať občanom mesta, že vydržia bitie dlhšie než akákoľvek iná osoba. Voči iným kultúram to bola taká novinka, že keď sa Rimania o tom dozvedeli, začali v Sparte dovolenkovať, aby to mohli sledovať. V roku 300 Sparťania dokonca zriadili divadlo a predávali lístky, vďaka čomu trochu profitovali z Rímskej ríše.

Vraždili otrokov zo športu

Sparťania mali palestínskych otrokov, ktorých volali heilóti, a správali sa k nim veľmi kruto. Medzi mnohými inými zverstvami bol najhorší rituál s názvom krypteia, ktorý v otrokoch vyvolával hrôzu a chlapcov pripravoval na boj. Sparťania dostali dýky a malý prídel potravín a potom ich poslali na misiu. Mali zajať a povraždiť toľko bezmocných otrokov, koľko dokázali. Mohli sa skrývať až do večera a potom vyskočili a zaútočili na otrokov pri ceste alebo pri práci na poli. Brutálne vraždy chlapcov trénovali v boji a pripomínali otrokom, kde je ich miesto v spoločnosti.

Sparťan dostal náhrobok len v prípade, že zomrel v boji

Ak Sparťan zomrel na starobu, nepreukázali mu žiadnu úctu a pochovali ho v neoznačenom hrobe. Existoval len jediný spôsob ako získať náhrobný kameň - zomrieť v boji. Ak Sparťan padol v boji, pochovali ho, kde padol a ako zvláštnu česť mu na náhrobok okrem mena napísali, že padol vo vojne. Ženy, ktoré nebojovali vo vojnách mohli mať náhrobok len z jedného dôvodu. Ak matka zomrela pri pôrode zaslúžila si úctu. Podľa Sparťanov zomrela vo vlastnej bitke - v úsilí vytvoriť viac chlapcov, z ktorých mohli byť sparťanskí vojaci.

Autor: Radomír
Foto: Shutterstock

DISKUSIA
16.9. 2016 8:00
Diskusia