MENU
Menu
Sir Ranulph Fiennes.

Štýl Sir Ranulph Fiennes: Dobrodruh, ktorý nepozná strach

Keď má človek vážne omrzliny na prstoch, musia mu ich amputovať. Niekoľko mesiacov však musí žiť s bolestivými omrzlinami, aby sa zatiaľ zdravé tkanivo stihlo zregenerovať. Sir Ranulph Fiennes si povedal, že v bolestiach žiť nebude. Vzal pílku a doma v dielni si prsty odrezal.

Narodil sa v roku 1944 v britskom Windsore. Po škole slúžil v osem rokov v armáde a bol členom špeciálnych jednotiek SAS, kde sa stal špecialistom na demolácie. Už tu sa prejavila jeho jedinečná povaha.

Spolu s kolegom boli pobúrení betónovou priehradou, ktorú v najkrajšej britskej dedine Castle Combe postavilo filmové štúdio 20th Century Fox v rámci natáčania. Naplánovali teda, že ju vyhodia do vzduchu. Fiennes počas cvičení nazhromaždil dostatočné množstvo výbušnín a priehradu sa mu naozaj podarilo zničiť.

Vďaka tréningu bol schopný vyhnúť sa hliadkam i pátracím psom, napriek tomu ho ale neskôr postavili pred súd. Zaplatil mastnú pokutu a spolu s kolegom ich vylúčili z SAS.

 Dobrodruhom a cestovateľom sa stal v 60-tych rokoch minulého storočia. Viedol napríklad expedíciu na vznášadle po toku Bieleho Nílu v roku 1969. V rokoch 1979 až 1982 sa zase jemu a dvom ďalším mužom podarilo uskutočniť expedíciu Transglobe okolo Zeme. Nie však východo-západným, ale severo-južným smerom. Išlo o prvých a zároveň posledných ľudí, ktorí ju dokončili. Ak sa vám to zdá ľahké, len pripomenieme, že jej účastníci, všade kde to bolo možné, išli pešo. Fiennes bol tiež vodcom výpravy, ktorá v roku 1992 zrejme objavila zrúcaniny starovekého mesta Iram v Ománe.

V nasledujúcom roku spojil svoje sily v výživovým špecialistom Mikeom Stroudom a podujali sa na niečo, čo sa zdalo ako nemožné. Vydali sa naprieč Antarktídou - pešo a bez podpory. Len pre vašu informáciu, „bez podpory" znamená, že nemáte k dispozícii žiadne psie záprahy či tím, ktorý by vám dodával jedlo. Všetko, čo potrebujete, si musíte niesť zo sebou. Po 93 dňoch sa im to napokon podarilo.

„Ťahali sme sa sebou sane s 220-kilovým nákladom," hovorí Fiennes. „Aj keď bolo -50 stupňov, neskutočne sme sa potili. Hlavné je sa nezastavovať. Po dvoch minútach začína pot mrznúť a u človeka sa dostaví podchladenie, najmä, ak má na sebe teplé oblečenie. Kľúčom je mať spodnú vrstvu z materiálu, ktorý prepúšťa pot."

V roku 1996 prišiel prvý neúspech. Fiennes chcel dokráčať sám a bez podpory na Južný pól v rámci podpory kampane proti rakovine prsníka. Počas cesty ho ale od možnosti pokračovať odstavili obličkové kamene a nebyť tímu v štartovacom tábore, neprežil by.

Smola ho prenasledovala aj v roku 2000, keď sa sám (a samozrejme bez podpory) vydal na Severný pól. Cez tenký ľad sa mu preborili sane, ktoré musel vlastnoručne vytiahnuť. Práve vtedy utrpel vážne omrzliny na končekoch všetkých prstov ľavej ruky. Svoj úmysel dosiahnuť Severný pól tak opustil. Ako to s jeho prstami dopadlo ste sa už mohli dočítať v úvode článku.

Dobrodruha neskôr postihol aj infarkt, z neho si ale očividne ťažkú hlavu nerobil. Štyri mesiace po dvojitom bypasse srdca zabehol v roku 2003 sedem maratónov. Za sedem dní. Na siedmich kontinentoch. Behanie mu síce povolil jeho kardiochirurg, dal mu však aj prístroj na meranie srdcového tepu. Nezabudol dodať: „Viac ako 130 úderov srdca za minútu by vás mohlo zabiť, poriadne to sledujte." Asi vás už neprekvapí, že pred prvým maratónom v Južnej Amerike sa prístroj zabudol dať do batožiny.

O necelý rok neskôr ho postihla asi najväčšia tragédia. Jeho manželka Virginia, s ktorou strávil 34 rokov, zomrela na rakovinu žalúdka. Účasť svojho muža na expedíciách podporovala celý život tak významne, že ako prvá žena vôbec získala Polárnu medailu. Ide o vyznamenanie, ktoré udeľuje britská vláda „extrémnu výdrž v ťažkých podmienkach Arktídy a Antarktídy."

V roku 2007 sa napriek celoživotnému strachu z výšok podujal na výstup na horu Eiger v Alpách. Ako inak, severnou stenou, jednou z najnáročnejších výziev pre horolezcov. Sponzorské dary v hodnote dva milióny eur venoval charite Marie Curie, ktorá poskytuje starostlivosť ľuďom s rakovinou.

Dňa 20. mája 2009 sa stal najstarším Britom, ktorému sa podarilo vystúpiť na Mount Everest. Je tiež jediným človekom, ktorý zdolal najvyššiu horu sveta a pozrel sa na Južný i Severný pól.

V roku 2015, opäť ako najstarší Brit, zdolal preteky s názvom Marathon des Sables. Ide o šesťdňovú, 251 kilometrov dlhú trasu, ktorá sa vinie cez marockú časť Sahary.

Čo plánuje ako ďalšie zatiaľ neprezradil. Keby sa ale nechal vysadiť na Mesiaci a prešiel by ho dookola bez podpory, asi by sme už ani nezdvihli obočie.