Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Escobar môže za to, že v Kolumbii sú hrochy

Pablo Escobar je dobre známy tým, že dovážal a vyvážal drogy z Kolumbie. To však nie je všetko. Do svojej súkromnej zoo<a href="https://magazin.pluska.sk/techmag/escobarove-hrochy-vymkli-kontrole-ako-obry-nicia-kolumbijsky-ekosystem" target="_blank" rel="noopener"> doviezol aj stádo hrochov</a>! Po páde drogového bossa však hrochy nezabili ani nevyviezli preč z krajiny. Namiesto toho im úrady umožnili voľne behať a zvieratá si vytvorili pozdĺž rieky Amazonky svoje biotopy. Hrochy sa mimoriadne dobre adaptovali na juhoamerickú klímu, ktorá pripomína prostredie v Afrike, ich pôvodnej domovine. V súčasnosti prebieha diskusia o tom, či by predsa len nemali hrochy zlikvidovať, pretože za sebou „ťahajú“ Pablov odkaz alebo by mali byť chránené ako súčasť kolumbijskej histórie.

Kvôli jeho menu vláda zmenila Medellín na nepoznanie

Mesto Medellín sa v posledných rokoch stalo turistickým centrom a patrí medzi najkrajšie destinácie v Južnej Amerike. Nebolo to tak vždy. Mesto v posledných rokoch urobilo všetko preto, aby zo svojej histórie vymazalo čo i len zmienku o Pablovi Escobarov. S cieľom prekonať spomienky na násilie, utrpenie a delikvenciu v meste vláda strávila posledných 30 rokov nalievaním peňazí do jeho úprav. Výsledkom bolo niekoľko neuveriteľných premien, vrátane jediného kolumbijského systému metra. A čo viac, mesto tvrdo pracovalo na odstránení lokalít, ktoré sa spájajú s Escobarom a nahradilo ich parkmi a kultúrnymi priestormi. Napríklad budovu Monaco, v ktorej narkobarón kedysi býval, pred niekoľkými rokmi zbúrali a nahradili parkom venovaným obetiam násilnej vlády panovníka.

Jeho väzenie v skutočnosti nebolo väzením

V roku 1991 Pablo Escobar uzavrel dohodu s kolumbijskou vládou, v ktorej súhlasil, že si odsedí určitý čas vo väzení, aby sa vyhol vydaniu do USA. Pablo vedel, že v takom prípade by následky boli oveľa prísnejšie ako jeho trest na kolumbijskej pôde. Hoci Escobar súhlasil s tým, že strávi päť rokov vo väzení, chystal sa to urobiť podľa vlastných podmienok. Nechal si postaviť súkromné ​​väzenie, ktorého interiér ani len nepripomínal štandardnú väznicu. Namiesto nej postavil obrovský párty dom s barom, nočným klubom a biliardovou miestnosťou. V rámci „uväznenia“ prijímal pravidelné návštevy a žil okázalým životným štýlom. Iste, bol mimo dohľadu verejnosti, ale v jeho očiach „trest“ stále prežíval ako kráľ.

Jeden z jeho bývalých domov je dnes zábavným parkom

Spomínali sme, že luxusnú Escobarovu budovu Monako nechala vláda zničiť, ale stále stojí jedna nehnuteľnosť - Hacienda Napoles. Išlo o jeden z jeho mnohých dovolenkových vidieckych domov. Zaujímavosťou je, že namiesto toho, aby sa rozhodla vláda budovu zničiť, premenila ju na zábavný park s toboganmi, bazénmi a detskou ZOO. V objekte však nenájdete žiadnu zmienku o Pablovi. Ak nemáte informácie o pôvodnom účele budovy, nikdy by vám nenapadlo, akú má temnú minulosť.

Jeho „väznicu“ premenili na kláštor

Spomínate si na obrovské luxusné väzenie, ktoré si narkobarón postavil? Cirkev ho premenila na miesto s pozitívnou budúcnosťou. La Catedral, ako sa nazýva, ležala po páde Escobara niekoľko rokov ladom. Keď väznica zostala v troskách, skupina mníchov ju kúpila a začala proces prestavby. Mnísi premenovali väzenský komplex na La Virgen Desata Nudos a urobili z neho miesto uctievania. Pravidelne sa tam schádzajú na bohoslužby mnísi aj obyvatelia z okolia.

Takmer sa stal prezidentom Kolumbie

Zdá sa to neuveriteľné, vzhľadom k tomu, koľko násilia Pablo Escobar napáchal, ale u mnohých ľudí v Medellíne bol mimoriadne obľúbený. Hoci väčšina ľudí si uvedomovala násilné zločiny, ktoré páchal a jeho zastrašovaciu taktiku, Escobar dokázal zmanipulovať masy. „Pracoval“ totiž ako moderný Robin Hood, aby si získal lásku a podporu obyvateľov mesta. Daroval neuveriteľné množstvo peňazí chudobným v určitých zónach mesta, rozdával peniaze za rôzne láskavosti a kupoval si ich mlčanie. Výsledkom bolo, že mnohí chudobní ľudia ho považovali za hrdinu a niekoho, kto im pomáha zabezpečiť lepší život. V skutočnosti sa Pablo stal až natoľko populárny, že sa rozhodol skúsiť šťastie v kandidatúre na prezidenta! Jeho kampaň bola taká úspešná, že keby nezasiahol minister spravodlivosti Rodrigo Lary Bonilla, ktorý verejne vystúpil a informoval národ o zločinoch drogového bossa, pravdepodobne by vyhral voľby o prezidentský úrad.