Nebesky modré kvety divorastúcich čakaniek obyčajných (Cichorium intybus) poznáte azda všetci. V&nbsp;ľudovom liečiteľstve sa <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zahradkar.pluska.sk/uzitkova-zahrada/nedocenene-cakanky-zorientujte-sortimente-tejto-menej-znamej-zeleniny">podľa Záhradkára</a> využívajú na zber koreňa (zber v&nbsp;októbri) a&nbsp;kvitnúcej vňate (zber v&nbsp;júlia&nbsp;auguste). Majú blahodárne účinky na trávenie, detoxikáciu pečene, vylučovanie žlče a podporujú chuť do jedla.

S&nbsp;cieľom získania koreňov sa pestuje cigória (Cichorium intybus sk. sativa). Korene sa napríklad pod označením cigorka používajú ako náhrada kávy. Neobsahujú škrob, ale polysacharid inulín, ktorý sa tráviacom trakte správa ako rozpustná vláknina a pôsobí probioticky – podporuje činnosť baktérií v&nbsp;hrubom čreve. Korene sa melú a&nbsp;pražia, často miešajú s&nbsp;praženým žitom, jačmeňom a&nbsp;repou cukrovou. Pripravený nápoj (kedysi známy ako melta) pripomína pravú kávu farbou aj chuťou, no neobsahuje kofeín.

Článok pokračuje na ďalšej strane...&gt;&gt;&gt;

Aj v&nbsp;tomto prípade ide o&nbsp;podskupinu čakanky obyčajnej, no zároveň o&nbsp;plnohodnotnú zeleninu pestovanú vo forme rozmanitých šľachtených odrôd. A&nbsp;hoci sa čakanka šalátová (Cichorium intybus var. foliosum) pestuje prakticky na celom svete, jej domovinou je Taliansko. Nájdete ju tam pod označením radicchio.

Sortiment talianskych čakaniek šalátových:

Postupujte podobne ako pri šalátoch. Osivo na predpestovanie priesad sa môže siať od polovice apríla do polovice júla. Výsevy zo skoršej sejby sú citlivé na nízku teplotu, ktorá nesmie klesnúť pod 9 °C, inak hrozí predčasné vykvitanie rastlín. Preto ak by ste chceli čakanku predsa len vysiať skôr, musíte rastlinám zaistiť teplotu vyššiu ako 18 °C. V&nbsp;závislosti od vzrastu odrody sa predpestované priesady vysádzajú do sponu 30 až 50 x 30 až 40 cm. Počas pestovania sa treba vyvarovať vlahového stresu aj stresu z&nbsp;vysokých teplôt. Oboje totiž môže prispievať k&nbsp;nežiaducemu vykvitaniu rastlín.

Čakanka šalátová sa výborne kombinuje s&nbsp;inými listovými zeleninami. Zmesi dodá jemne horkastý akcent a&nbsp;zaujímavú farbu. Takýto miešaný šalát môžete doplniť avokádom, olivami, vajíčkom, rôznymi druhmi syrov (feta, mozzarella), varenou fazuľou alebo kúskami pečenej zimnej tekvice. Pre výraznejšiu chuť pridajte dresing v&nbsp;podobe trochy olivového oleja, zopár kvapiek šťavy z&nbsp;citróna alebo balzamového octu. Na záver zmes posypte napríklad domácimi vlašskými orechmi. Čakanku môžete aj grilovať alebo krátko opražiť na panvici, čím zmiernite jej horkastú chuť.

Botanicky správne čakanka obyčajná pravá (Cichorium intybus subsp. intybus) sa často označuje ako belgická a&nbsp;medzinárodne witloof. Konzumnou časťou sú v&nbsp;tomto prípade rýchlené vrcholové puky. Technika ich rýchlenia bola objavená pomerne nedávno, len v&nbsp;polovici 19. storočia v&nbsp;Bruselskej botanickej záhrade.

Na získanie čakankových pukov treba najskôr dopestovať korene, a&nbsp;to tak, že osivo sa v&nbsp;máji vyseje do riadkov vzdialených 40 cm od seba. Po vzídení sa semenáčiky popretŕhajú na vzájomnú vzdialenosť 10 až 15 cm. Dorastené korene sa zberajú v&nbsp;septembri až v&nbsp;októbri. Na ďalšie rýchlenie sa vyberú hrubé 3 až 5 cm, pričom sa im listy nad srdiečkom skrátia na 2 až 3 cm. Korene sa potom rýchlia v&nbsp;prostredí bez prístupu svetla, čo zaistí, že listy budú vybielené a&nbsp;puky pevne uzavreté. 

Čakankové puky sa zapekajú samy, pričom ich môžete obaliť slaninou alebo skombinovať s&nbsp;inou zeleninou a&nbsp;zaliať bešamelom. Vhodné sú aj ako súčasť zeleninových a&nbsp;zeleninovo-ovocných šalátov. Pre ich prípravu však platí to, čo napríklad pre špargľu – čím jednoduchšia a&nbsp;s&nbsp;minimom ingrediencií je, tým lepšie vynikne delikátna chuť čakanky.

Tvorí bohaté ružice listov, ktoré sa však neuzatvárajú do pevnej hlávky. Pôvodná forma tejto zeleniny pochádza zo Stredomoria a&nbsp;v&nbsp;kuchyni sa využívala už v&nbsp;staroveku. Dnes je najrozšírenejšia v&nbsp;južnej Európe (najmä Taliansku), ale aj vo Francúzsku.

Čakanka jedlá (Cichorium endivia) sa pestuje v&nbsp;dvoch skupinách odrôd:

Čakanka jedlá je dlhodenná rastlina, preto sa seje priamo na hriadku v&nbsp;neskoršom júlovom termíne, prípadne sa v&nbsp;rovnakom čase začínajú predpestovávať priesady v&nbsp;zakoreňovačoch s&nbsp;následnou výsadbou počas augusta. Rastliny sa zberajú od septembra do novembra. Širokolistá skupina odrôd štrbákov sa vyznačuje veľmi dobrou odolnosťou proti chladu. Znesie dokonca aj mierny mráz a&nbsp;často sa dá zberať až do decembra.

Listy čakanky jedlej sú naozaj výrazne horkasté, a&nbsp;tak nie sú každému pochuti. Stredná časť rastliny je však krehká a&nbsp;sladšia, často svetlozelená až žltá. Obsah horčín možno pomerne výrazne obmedziť takzvaným bielením, keď sa rastliny 2 až 3 týždne pred zberom zakrývajú nádobami, prípadne textíliou neprepúšťajúcou svetlo, menej často sa zväzujú. Horkú chuť zmierni aj namočenie listov do studenej vody asi na 20 minút pred ich kuchynským spracovaním. Čakanku jedlú môžete spracovávať rovnako ako šalát hlávkový či listový. <a target="_blank" rel="noopener" href="https://zahradkar.pluska.sk/gal/uzitkova-zahrada/nedocenene-cakanky-zorientujte-sortimente-tejto-menej-znamej-zeleniny">Nápady ako čakanku použiť v kuchyni nájdete v galérii...&gt;&gt;&gt;</a>