Pokrútený ker, na ktorom rastú žiarivomodré bobule, rastie asi meter do výšky a môže mať až 40 strapcov. Ak by ste sa na jeho jednotlivé plody pozreli zblízka, prisahali by ste, že ich niekto natrel modrou metalickou farbou, vyzerajú ako miniatúrne ozdoby na vianočný stromček. Odrážajú slnečné svetlo, čo je u rastlín naozaj nezvyčajné.
Poznáme síce veľa pestrofarebných plodov, no žiaden nie je tak perleťový ako bobule Pollia condensata. Aj preto ich vedci podrobili testom a zistili, že nejde len o najlesklejšie ovocie, ale o vôbec najlesklejšiu organickú vec na Zemi.
Pollia condensata rastie v strednej Afrike v štátoch ako Etiópia, Mozambik, Tanzánia či Ghana, kde sú jej bobule už roky známe práve vďaka svojmu vzhľadu. Až pred pár rokmi ale vedci zistili, prečo je ovocie také lesklé. Tím vedcov z univerzity v Cambridge narazil na bobule náhodou v botanickej záhrade Kew Gardens, kam ich priviezli z Ghany v roku 1974. Aj po desaťročiach boli stále lesklé.
Akékoľvek ovocie časom degraduje a prichádza o svoju farbu. Mramorová bobuľa však nie, a to preto, že na rozdiel od ostatných plodov, ktoré sú farebné vďaka pigmentu, sú tieto bobule lesklé a farebné vďaka unikátnej bunkovej štruktúre.
Vedci volajú tento efekt „štrukturálna farba“ a vidieť ho môžete napríklad u pávov. Ich perá majú hnedý pigment, no odrážajú modré, tyrkysové a zelené svetlo. Podobne je to u niektorých druhov motýľov a hmyzu. Medzi rastlinami je podobných príkladov minimum.
Vedci zistili, že vonkajšia vrstva mramorovej bobule pozostáva z troch či štyroch vrstiev buniek s hrubými stenami a viacerých vrstiev celulózových vlákien. Keď na prvú vrstvu buniek dopadne svetlo, časť sa odrazí a zvyšok pokračuje cez druhú, tretiu a prípadne aj štvrtú vrstvu. Výsledkom je ohromný lesklý efekt a žiarivo modrá farba.
Len pre zaujímavosť, mramorové bobule nie sú jedlé, väčšinu vnútra plodu totiž tvoria semená. Ako šperk by sa však hodili, veď si lesklosť zachovávajú celé desaťročia.
