Elito Circa sa narodil do chudobnej rodiny a nemal peniaze na to, aby si mohol kúpiť maliarske potreby. Už ako dieťa teda experimentoval s rôznymi materiálmi, ktoré by mohol použiť na kreslenie, a to vrátane sliviek či rajčín. Až keď si ale odrel ruku, našiel médium, ktoré určilo ďalšie smerovanie jeho kariéry. Začal maľovať vlastnou krvou. Rýchlo zistil, že krv je veľmi trvácna a maľby dlho vydržia.
Zároveň si uvedomoval jej unikátnosť. „Moje diela sú pre mňa veľmi dôležité, pretože pochádzajú zo mňa, z mojej krvi, moja DNA je ich súčasťou,“ povedal Elito Circa v jednom z rozhovorov. „Riadim sa tým, že život je kruh a všetko prebieha v cykloch a moja krv je nástrojom, ktorý mi má pripomínať, odkiaľ som prišiel.“
V mladosti kreslil, len keď niekde prišiel k zraneniu, v dospelosti ale začal navštevovať kliniku v Manille, kde mu krv raz za tri mesiace odoberajú a on ju potom skladuje v mrazničke vo svojom ateliéri.
Hoci viacerí ľudia ho už roky pre jeho tvorbu kritizujú, filipínsky umelec vždy tvrdil, že prostredníctvom svojich diel chce zmeniť to, ako sa ľudia na krv dívajú.
„Ľudia sa krvi boja, pretože si ju stotožňujú so smrťou,“ povedal Circa. „Chcem ich myslenie zmeniť, chcem, aby pochopili, že krv nie je smrť, ale láska a život.“
Umelec neprezradil, koľko krvi v ateliéri skladuje, no určite nejde o malé množstvo. Elito Circa totiž vyhlásil, že v roku 2023 chce vytvoriť najväčšiu krvavú maľbu v dejinách na 100 metrov dlhom plátne. Plánuje sa zapísať do Guinessovej knihy rekordov a nepochybujeme, že týmto dielom sa mu to podarí. Len sa pýtame, či by nebolo rozumnejšie využiť krv na celkom iný účel. Napríklad na darovanie pre tých, ktorí to naozaj potrebujú.
