Borovica lesná (Pinus sylvestris), ľudovo nazývaná sosna, je najrozšírenejšia zo všetkých európskych druhov borovíc. Rastie od Laponska po Španielsko a&nbsp;Sibír. Dožíva sa 400&nbsp;až 500&nbsp;rokov. Jej ihlice zostávajú na konárikoch niekoľko rokov, v&nbsp;nížinách 3 až 6,&nbsp;ale vo vysokých pohoriach i&nbsp;13.

Z mladých výhonkov sa dá pripraviť „lesný“ čaj. Chutné sú aj ako prísada do šalátov a&nbsp;nakladané v&nbsp;mede. V&nbsp;ľudovom liečiteľstve sa výťažky jarných výhonkov podávajú pri bronchitíde, astme a&nbsp;pri zápaloch horných dýchacích ciest. Silica pôsobí močopudne, rozpúšťa močové kamene, rozširuje cievy a&nbsp;vyvoláva prekrvenie pokožky. Pri kožných ochoreniach a&nbsp;reumatizme sa aplikujú kúpele, vhodné sú i&nbsp;pri stavoch vyčerpania. Zaužívané je inhalovanie pri ochoreniach dýchacích ciest. Homeopatické prípravky z&nbsp;éterického oleja sa používajú na liečbu ochabnutia väziva kĺbov, chronický reumatizmus, zápaly dýchacích ciest a&nbsp;kožné problémy.

Koncom leta možno zbierať semená. Sú menšie ako píniové, ale chutia podobne. Takisto sa využíva borovica čierna (Pinus nigra), ktorá je tiež dôležitým lesotvorným druhom strednej a&nbsp;južnej Európy.

Za polievkovú lyžicu výhonkov (môžu byť aj sušené) zalejte 300&nbsp;ml vriacej vody a&nbsp;1&nbsp;minútu varte. Odvar nechajte lúhovať 30&nbsp;minút, po precedení oslaďte medom. Užívanie: deti 3x&nbsp;denne 40&nbsp;ml a&nbsp;dospelí 80&nbsp;ml.

Pokračovanie na druhej strane.

Smrek obyčajný (Picea abies) pochádza zo severných častí Európy, od Škandinávie až po Sibír, v&nbsp;nadmorskej výške od 800&nbsp;metrov. Je to najvyšší pôvodný strom Európy. Môže dorásť až 70&nbsp;metrov, väčšinou však máva 30 až 50&nbsp;metrov. Je neobyčajne mrazuvzdorný, znesie teploty do –60&nbsp;stupňov Celzia. Zásluhu na tom má cukor obsiahnutý v&nbsp;ihliciach, ktorý pôsobí ako „nemrznúca zmes“. V&nbsp;18.&nbsp;storočí sa začala systematická výsadba smrekových monokultúr, čím sa úplne zmenila podoba stredoeurópskych lesov. Pôvodné jedľobučiny sa zachovali už len vo fragmentoch v&nbsp;pralesnej forme.

Smrek obyčajný má využitie aj v&nbsp;kuchyni a&nbsp;v&nbsp;ľudovom liečiteľstve. Čerstvé výhonky sa využívajú ako korenie do jedál. Majú citrónovú chuť. Vynikajúci je „lesný“ smrekový čaj. Semená sa konzumujú surové alebo opražené. V&nbsp;niektorých oblastiach poznajú smrekové pivo, ktoré sa pripravuje fermentáciou ihličia a&nbsp;mladých vetvičiek s&nbsp;kvasnicami a&nbsp;cukrom. Éterický olej má využitie pri infekciách dýchacích ciest a&nbsp;reumatizme. Mladé výhonky sa v&nbsp;liečiteľstve používajú podobne ako výhonky borovíc. Osviežovače vzduchu s&nbsp;„jedľovou vôňou“ obsahujú často olej zo smrekového ihličia.

Dve čajové lyžičky výhonkov zalejte horúcou vodou a 10&nbsp;minút lúhujte.

Ihličnaté zázraky: Aké pokrmy sa z nich dajú pripraviť?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Ihličnaté zázraky: Aké pokrmy sa z nich dajú pripraviť?

Súvisiace články

Vedci na stope spúšťaču sklerózy: Môže ísť o bežný vírus

Chcete si uvariť ázijské jedlá? Suroviny, bez ktorých sa nezaobídete

Najnechutnejšia hypotéza liečby covidu: Skúsili by ste ju?

8 dôvodov, pre ktoré by ste si mali aspoň raz ťýždenne dať mango

Test na covid negatívny, ale máte príznaky? Pozor na inú smrteľnú chorobu

Behanie v zime môže byť nebezpečné, na čo si dať pozor?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás