Vo viktoriánskom Anglicku bolo zvykom vyberať si partnera či partnerku dlho. Obísť totiž pravidlo „kým nás smrť nerozdelí" bolo mimoriadne zložité a málokto chcel žiť vo zväzku s niekým, koho neznášal. Robili sa však kompromisy, mnohé páry sa nebrali z lásky, ale skôr z rozumu. Išlo len o to, či spolu dokážu existovať, a občas medzi nimi neskôr vzplanula aj láska. Platilo to samozrejme len u nižších vrstiev, aristokratom zväčša dohadovali manželstvá rodičia a vo výbere partnera mali mladí šľachtici a šľachtičné len obmedzené slovo.

Taktiež platilo, že vekový rozdiel medzi partnermi v strednej triede bol väčší než dnes. Muži sa najprv snažili zarobiť, aby mohli neskôr manželkám ponúknuť zázemie. Aj čas zasnúbenia bol dlhší, nebolo výnimkou, ak sa 20-ročná žena zasnúbila s 30-ročným mužom a čakali desať rokov, kým bude mať on dosť peňazí, aby jej mohol zaobstarať domov.

Rozviesť sa bolo za čas kráľovnej Viktórie pomerne náročné. V podstate tak bolo možné urobiť len kvôli nevere a ženy to mali ešte ťažšie, pretože potrebovali viac dôvodov, ak chceli muža opustiť. Tým najčastejším, na ktoré súd prihliadal, bolo domáce násilie.

Za takmer 200 rokov sa mnohé zmenilo nielen vo Veľkej Británii, ale aj v celom západnom svete, Slovensko nevynímajúc. V našej galérii však nájdete len fotografie tých manželských párov, ktoré sa brali za čias kráľovnej Viktórie.