MENU
Menu
a

Štýl Detinský nápad za milión: Smrad vo fľaške priniesol vynálezcom hotový majetok

Vraví sa, že chlapi sú večné deti. Niečo pravdy na tom určite bude, no platí, že detinskosť vie byť občas pekne zisková. Stačí jediná myšlienka a na konto zrazu pribúdajú tisíce eur. A o čo vlastne ide? O smrad vo fľaške s názvom Tekutý zadok.

Nápad sa zrodil v hlave Alana Whitmana ešte v dobe, keď chodil na strednú školu. Rodičia mu darovali sadu pre chemikov, ktorú využil na vynájdenie tekutiny so špecifickým zápachom. „Chcel som, aby smrdela po prdoch, kanáloch a mŕtvych zvieratách," tvrdí Alan. Jedného dňa prostredníctvom nej nachytal svoju učiteľku angličtiny, ktorá zo žartu rozhodne nebola nadšená. Alan si však vtedy uvedomil, že má v rukách vynikajúcu zbraň.

Celých desať rokov však svoj vynález využíval len príležitostne. Potom ale dostal výpoveď z firmy, v ktorej pracoval, a škaredo sa pohádal s jej vedením. Spolu s kolegom Andrewom Mastersom sa teda rozhodli, že je načas siahnuť po starej a osvedčenej zbrani.

Trochu „Tekutého zadku" v posledný pracovný deň rozliali v kuchynke a čakali, čo sa bude diať. Celá miestnosť samozrejme už po chvíli odporne smrdela a nikto zo zamestnancov nemal potuchy, čo sa deje. Vymenili výlevku i mikrovlnku, odstránili koberec a dokonca uzavreli aj záchody, no zápach ostával. Mladíci sa bavili až do chvíle, kým nenastal čas z práce odísť.

Alan a Andrew sa však rozhodli, že sprístupnia „Tekutý zadok" každému, kto ho bude potrebovať. Do výroby a propagácie spreja každý z nich vrazil v prepočte asi 15-tisíc eur. Ich rodiny si pochopiteľne mysleli, že sa mladíci zbláznili. Alanova žena mu dokonca hrozila rozvodom, o dva roky neskôr si to ale rozmyslela. „Tekutý zadok" sa totiž stal hitom.

Objednávky sa kamarátom len tak sypali a ľudia začali smradľavý sprej využívať pri množstve príležitostí. Niektorí ho kupovali, aby mohli nachytať kamarátov, ďalší sa zase prostredníctvom neho chceli pomstiť hlučným susedom.

Alan a Andrew sa dnes venujú výlučne predaju „Tekutého zadku". Keďže ale zloženie spreja nemenia a výrobu zabezpečujú ich zamestnanci, veľa práce nemajú. Alan robí asi hodinu denne, pričom väčšinu času odpovedá na e-maily. Andrew nerobí dokonca ani to a len občas sa vydá do firmy, aby skontroloval, ako prebieha výroba. Nuž, aj na takejto veci sa dá pekne zarobiť.