V&nbsp;dnešnej dobe žijeme veľmi osamotene. Pohybujeme sa v&nbsp;rámci úzko vymedzenej rodiny, navštevujeme maximálne starých rodičov, tety a&nbsp;strýkov. Že by sme sa stretávali so sesternicami a&nbsp;bratrancami z&nbsp;piateho kolena a&nbsp;inými vzdialenými príbuznými, je výnimočné. Veď ich ani nepoznáme. A&nbsp;veľa z&nbsp;tých, ktorí pochádzajú z&nbsp;rozvedených a&nbsp;neúplných rodín, nespozná ani všetky tety, strýkov, babičky a&nbsp;deduškov… Pred tým, keď rodiny žili spolu (starí rodičia na dôživni, tety a&nbsp;strýkovia s&nbsp;rodinami v&nbsp;blízkosti), sa z&nbsp;generácie na generáciu odovzdávali informácie o&nbsp;dávnych predkoch, rozprávali sa historky o&nbsp;odvážnych činoch vzdialeného príbuzného atď. Dnes nie je veľa času na rodinné večierky s&nbsp;výpravami do našej minulosti. Odhaľovať spletité osudy vlastnej rodiny tak musíme sami.

Vysvetlenie a&nbsp;úľava pre čiernu ovcu rodiny

„Poznanie našej rodovej histórie nám môže mnohokrát odpovedať na nezodpovedané otázky či dokonca pochopiť, odpustiť napríklad rodinné krivdy, ktorých sa naši predkovia nielen na nás dopustili. Môžeme však tiež nečakane pochopiť, prečo sme bielou (alebo čiernou) ovcou rodiny a&nbsp;ako jediní sme napríklad manuálne zruční,“ vysvetľuje genealogička Jana Sopóci, prečo je dobré pustiť sa do bádania. Tvorbe rodokmeňov sa venuje od roku 2003. Dodnes ich vypracovala už stovky a&nbsp;k&nbsp;tomu niekoľko desiatok rodových kroník.

„Ťahá nás to napríklad k&nbsp;umeleckému kováčstvu a&nbsp;zvyšok rodiny nechápe, kde sa to vraj v&nbsp;nás berie. Po zostavení rodokmeňa zistíme, že sedem generácií nášho rodu sa venovalo kováčskemu remeslu, a&nbsp;posledný vyhľadaný predok zo 16. storočia bol dokonca zbrojárom,“ smeje sa žena, ktorá sa k&nbsp;svojmu povolaniu dostala ako mnoho jej kolegov a&nbsp;kolegýň – prácou na rodokmeni vlastnej rodiny.

„Všetko sa asi začalo zvedavosťou, kto som a&nbsp;aký mám pôvod ja sama. V&nbsp;roku 2001, krátko pred tým, ako môj dedo zomrel, som sa dozvedela o&nbsp;svojej rodine mnoho zaujímavých vecí. Začala som ich viac odhaľovať a&nbsp;pátrať ďalej. To, čo som zistila, mi skoro vyrazilo dych. Ďalšie odhaľovanie detailov bolo čím ďalej bolestnejšie. Ale vysvetlilo to mnohé z&nbsp;toho, čo viem o&nbsp;svojej rodine z&nbsp;otcovej strany. Nielenže som mohla svojho deda pochopiť, ale aj ja som našla svoju identitu a&nbsp;sebavedomie,“ rozpráva. „Dalo by sa povedať, že sa nás história, dajme tomu o&nbsp;dve až tri generácie naspäť, netýka, ale nie je to tak. To, čo sa stalo našim predkom aj hlboko v&nbsp;minulosti, alebo to, ako sa naši predkovia rozhodli žiť, ovplyvňuje dnes nás. Keby sa môj prapradedo rozhodol vypočuť si určité svetové výzvy, neboli by sme dnes v&nbsp;Česku, ale na úplne inom kontinente. Napríklad v&nbsp;Izraeli alebo v&nbsp;Brooklyne.“

Mladá žena sa zveruje, že jej starý otec nikomu z&nbsp;rodiny nepovedal, že mal súrodencov. „Bolo to pre neho veľmi bolestné. Nepovedal, že zomreli ako deti v&nbsp;koncentračnom tábore spolu s&nbsp;jeho rodičmi a&nbsp;širšou rodinou,“ podotýka s&nbsp;tým, že všetko, čo zistila, mnohé vysvetľovalo. „Napríklad to, prečo mi v&nbsp;prvom ročníku na strednej škole jedna veľmi stará pani učiteľka nemčiny, rodená Nemka, povedala: Ty si židovka, však?“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Nie je niekde môj strýko alebo sesternica?

Vypracovanie rodokmeňa neznamená len strom s menami a dátumami narodenia a úmrtí – prináša množstvo zaujímavých informácií. Ako hovorí genealogička Zdeňka Janouchová, pátranie po predkoch je nielen budovaním mostov medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, ale hlavne poznaním samého seba.&nbsp;„Poznať históriu rodu je nielen zaujímavé, ale môže byť aj veľmi užitočné. Napríklad zistíte, ako dlho žili a&nbsp;na čo zomreli vaši predkovia. Tiež budete vedieť, odkiaľ pochádzate, čo predkovia robili, či mali nejaký majetok alebo s&nbsp;kým môžete byť príbuzní,“ vymenováva s&nbsp;tým, že v&nbsp;rodokmeni, ktorý obsahuje napríklad 150 osôb, môže byť pokojne 100 rôznych priezvisk.

<h3>Rodokmeň</h3>
&nbsp;
Zaznamenáva iba nositeľa rodového priezviska, sleduje mužskú (otcovskú) líniu predkov. Zachytené sú aj dcéry, ale nie už ich potomkovia s priezviskom po otcovi. Na území Čiech a Moravy sa dá dostať k&nbsp;10. až 13. generácii.
&nbsp;
<h3>Vývod</h3>
&nbsp;
Najpoužívanejší typ spracovania rodovej línie, zaznamenaní sú priami predkovia jednotlivca – mužská i ženská línia. Postupuje sa od súčasnosti do minulosti. Pokiaľ sú známe všetky osoby, znamená to v&nbsp;línii od 1. až po 7. generáciu 254 osôb.
&nbsp;
<h3>Rozrod</h3>
&nbsp;
Používaný predovšetkým pri šľachtických rodoch, kde bol známy nejaký významný predok. Zachytení sú všetci jeho potomkovia, postupuje sa od minulosti do súčasnosti. Môžeme odhaliť tisíce osôb.

Čo je čo?

Napríklad Jana Sopóci vďaka svojmu vlastnému bádaniu objavila staršieho brata svojho starého otca, ktorý stále žije v&nbsp;Izraeli. Utiekol z&nbsp;koncentračného tábora cez Taliansko do vtedajšej Palestíny. „So strýkom som teraz v&nbsp;kontakte, a&nbsp;keďže už zabudol po slovensky, musela som sa naučiť aspoň základy hebrejčiny. Dohovárame sa spolu hebrejsko-česko-nemecky. Dokonca som ho bola v&nbsp;roku 2012 navštíviť, to bolo pre moje sebavedomie ako bomba, doslova. Neopísateľný zážitok,“ hovorí nadšene, kam až nás môže hľadanie doviesť. Sama už pomohla ďalším ľuďom, aby sa stretli so svojimi živými príbuznými. „Jedným príkladom je rodená Američanka, dcéra Češky, ktorá sa vo svojich 80 rokoch stretla s&nbsp;českými príbuznými. Sláva to bola veľká,“ spomína.

Záujem o zostavenie rodokmeňa v posledných rokoch stúpa. Pričinil sa o to úspešný program Českej televízie Tajomstvo rodu, v ktorom svoju rodinnú minulosť skúmali známe osobnosti, ale aj digitalizácia archívov a možnosť zistiť mnohé z domova na internete. Pustiť sa do hľadania rodinnej minulosti tak môže každý. Najlepší začiatok je vyspovedať svojich príbuzných (hlavne najstarších), zhromaždiť rodné, krstné a&nbsp;sobášne listy a&nbsp;ďalšie dokumenty. Pripraviť sa na veľa hodín pri počítači a&nbsp;obrniť sa trpezlivosťou.

„Cesta za poznaním vlastného pôvodu je dobrodružná a&nbsp;často veľmi inšpirujúca. Začať zostavovať rodokmeň môže skoro každý. Uznávam, nie je to vždy jednoduché, ale ak sa držíme určitých rád, potom to zvládnu aj naše babičky a&nbsp;deduškovia – áno, aj takých ‚samobádateľov‘ mám,“ tvrdí Jana Sopóci, ktorá nielen zostavuje rodokmene na zákazku, ale taktiež ponúka webináre a&nbsp;workshopy pre vlastné pátranie a&nbsp;vytvorila jedinečný e-book.

Že to pre začiatočníka nie je jednoduché, vie veľmi dobre Zdeňka Janouchová. Keď pred rokmi začala zostavovať svoj vlastný rodokmeň, zažila podľa svojich slov najprv veľké nadšenie, ale čoskoro prišli veľké pochybnosti, že to nemôže zvládnuť. „Preštudovala som množstvo kníh o&nbsp;genealógii, prešla internetové zdroje, naučila sa čítať staré texty a&nbsp;orientovať sa v&nbsp;starých mapách, zvládla hľadanie v&nbsp;matrikách, absolvovala kurz v&nbsp;Českej genealogickej spoločnosti,“ opisuje a&nbsp;so smiechom dopĺňa: „Keď som svoj rodokmeň ukázala rodine a&nbsp;známym, boli nadšení. Lenže oni nevideli tú prácu, ktorú som si s&nbsp;tým dala! Povedala som si, že už ďalej nebudem žiadny rodokmeň zostavovať. Potom ma však niekoľko známych prehovorilo, aby som ho zostavila aj im, a&nbsp;tým sa začala moja profesionálna dráha.“

<h3>4 rady genealogičky Jany Sopóci na začiatok:</h3>
&nbsp;
<ol>
<li>Prvým krokom je vždy pozrieť sa do svojho rodného listu, a to napriek tomu, že vieme, čo v ňom je. Tieto údaje si poznačíme do diagramu (stromu), buď na papier, alebo do genealogického programu, ktorých je na internete voľne na stiahnutie veľa. Stačí si vybrať, ktorý nám vyhovuje. Program odporúčam stiahnuť do počítača a nevytvárať rodokmeň na niečích webových stránkach.</li>
<li>Ďalej, ak máme možnosť, nahliadneme do rodných listov svojich rodičov a ešte lepšie do rodných, krstných, sobášnych či iných dokumentov starých rodičov. Všetky tieto údaje zadáme opäť do rodokmeňa.</li>
<li>Najdôležitejším údajom je miesto narodenia. Podľa toho potom spoznáme, kde hľadať.</li>
<li>Ak máme informácie o svojich predkoch, môžeme hľadať na internete alebo sa obrátiť na daný matričný úrad (pri mestskom či obecnom úrade), kde sú tieto knihy uložené. Odporúčam požiadať o doslovný výpis (fotokópiu záznamu), nie o rodný list. Z týchto vyžiadaných informácií sa už potom väčšinou môžeme presunúť na pátranie na internete, teda pokiaľ sú dané matričné knihy už digitalizované. Pokiaľ nie, urobíme si výlet do daného oblastného či krajského archívu a jeho bádateľne.</li>
</ol>

Ako na to

Laik podľa nej narazí na mnohé úskalia. „Najväčší oriešok bude písmo starých matrík. Tie sú totiž písané kurentom (nie švabachom). Na rozlúštenie zápisov treba veľa skúseností a&nbsp;určite sa oplatí aspoň základná znalosť nemčiny,“ podotýka s&nbsp;tým, že paradoxne tie úplne najstaršie matriky sú písané latinkou. Problémom môžu byť aj digitalizované matriky. „Každý oblastný archív má svoj vlastný systém a&nbsp;orientácia v&nbsp;niektorých je pomerne zložitá,“ naznačuje, že ani práca pri počítači nie je jednoduchá.

Najčastejšia chyba, ktorej sa začiatočníci dopúšťajú, je podľa jej skúsenosti vkladanie priezviska žien po vydaní do rodokmeňa. „To je potom veľmi mätúce. Je nutné vždy uvádzať u&nbsp;žien ich rodné priezviská,“ radí s&nbsp;tým, že druhá veľmi častá chyba je, že sa nesledujú čísla domov. „V&nbsp;jednej dedine totiž žilo mnoho ľudí s&nbsp;rovnakým priezviskom, a&nbsp;tak sa často pri pátraní stane, že sa ďalej do minulosti vydáte po chybnej línii,“ varuje.

Pokiaľ nemáme čas alebo chuť vydať sa po svojej histórii sami, samozrejme, ponúka sa využiť služby genealógov, ktorí všetku prácu urobia za nás. „Rodokmeň či kroniku si ľudia najčastejšie objednávajú ako darček pre svojich blízkych. Ďalším dôvodom je jednoducho túžba spoznať svojich predkov alebo zistiť pôvod svojho priezviska,“ odhaľuje Jana Sopóci, prečo sa na ňu klienti obracajú. Rovnako tak to má Zdeňka Janouchová, ktorá väčšinou vypracováva rodokmene ako darček k&nbsp;nejakému okrúhlemu výročiu. „Starší klienti potom chcú zistiť, odkiaľ pochádzajú, čo robili ich predkovia, ako dlho žili. Často si rodokmeň začnú robiť sami, ale keď narazia na spomínaný kurent, vzdajú to,“ zhŕňa.

Podľa Jany Sopóci chcú zákazníci tiež zistiť, či nemajú šľachtické korene alebo či nie sú príbuzní s nejakou historicky slávnou osobou, napríklad s niekým, kto bol popravený pri staromestskej exekúcii po bitke na Bielej hore. Ako však Zdeňka Janouchová upozorňuje, pravdepodobnosť, že medzi predkami odhalíme šľachtica, je takmer nulová. „Ak je východiskovou osobou vysokopostavený majetný človek, tá šanca, samozrejme, existuje. Inak si však ťažko môžeme predstaviť, že by sa napríklad šľachtičná vydala za sedliaka alebo dokonca domkára,“ vysvetľuje, ale priznáva, že raz takú udalosť našla. „Bolo to okolo roku 1720 a&nbsp;pravdepodobne chudobnejšia šľachtičná sa vydala za sedliaka. Jej otec, šľachtic, bol totiž len šafárom.“

Prevažne v&nbsp;týchto časoch sa pátranie končí. Podľa Zdeňky Janouchovej je to rôzne, podľa farnosti. Niekde sa matriky končia napríklad už okolo roku 1750, inde môžu byť podstatne staršie. „Väčšinou sa dá dostať niekam k&nbsp;roku 1680. Najstarší zápis som našla v&nbsp;západných Čechách – oddavky z&nbsp;roku 1557,“ hovorí. „Štrachanie“ v&nbsp;histórii klientov obohacuje aj ostrieľaných odborníkov. „Nikdy ma neprestane prekvapovať častá súdržnosť starých manželov, ktorá sa v&nbsp;archiváliách prejaví tak, že keď zomrie jeden, krátko po ňom odíde aj druhý. Hovorím tu aj o&nbsp;jednom dni, keď manželia zomreli doslova naraz, či týždňoch a&nbsp;mesiacoch, keď ten druhý žiaľom umiera ešte v&nbsp;tom istom roku. A&nbsp;čo ma tiež neustále prekvapuje, je vek neviest. Najmladšie bolo 14-ročné dievča,“ priznáva Jana Sopóci, ktorá považuje za najkurióznejšiu vec vo svojej práci zistenie pôvodného priezviska jedného klienta.

„Toho však nemôžem menovať, pretože ide o&nbsp;veľmi neobvyklé priezvisko a&nbsp;pred 150 rokmi bolo vyslovené tak, že by sme sa dnes pri jeho vyslovení veľmi červenali. Z&nbsp;úcty ku klientovi to radšej neprezradím,“ smeje sa. Cesta do našej rodinnej histórie nám môže odhaliť množstvo tajomstiev. Môže napríklad ozrejmiť, prečo sa v&nbsp;niektorom kraji cítime ako doma, priviesť nám do cesty nových príbuzných... Navyše v&nbsp;dnešnej koronavírusovej dobe nás povzbudí zistenie, že naši predkovia tiež prekonali mnohé ťažké obdobia.

Chcete si zostaviť rodokmeň? Poradíme vám, ako na to

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Chcete si zostaviť rodokmeň? Poradíme vám, ako na to

Súvisiace články

Známi svätci, ktorí rozhodne nežili celkom sväté životy

Praha a jej známe mýty: O ktorom z nich ste nepočuli?

Zdroje energie, ktoré by mohli nahradiť fosílne palivá

Poznáte stromy podľa listov? Overte si znalosti v kvíze

Michelin a jeho hviezdy: Ako sa od pneumatík dostal k jedlu?

Vyznáte sa v európskych hlavných mestách? Otestujte sa

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás