Crwth – waleská lýra
Prvým nástrojom na zozname je crwth - strunový nástroj waleského pôvodu z 11. storočia. V podstate išlo o plochú dosku so šiestimi strunami rôznej hrúbky. Hráč na crwth si nástroj oprel o hruď, pričom ho „istil“ ešte slučkou okolo krku. Crwth patril po stáročia k jedným z najpopulárnejších strunových nástrojov vo Walese, spolu s harfou a tympanom. Aj keď neskôr vznikli jeho moderné verzie, existujú iba štyri pôvodné, ktoré sú vo waleských múzeách v Cardiffe, v Aberystwythe a dva nástroje sú v Bostone v USA. Neskôr crwth nahradili harfy, gitary, husle a iné strunové nástroje, ktoré pretrvali dodnes.
Cajón – peruánska škatuľa
Ďalšie na zozname sú bicie nástroje s názvom cajón. Cajón má tvar škatule s otvorom vzadu, odkiaľ vychádzajú zvuky, keď na neho hráč udiera rukami alebo paličkami. Nástroj vymysleli v Peru na začiatku 19. storočia. Existujú dve teórie, ako vznikol. Buď ho Peruánci prevzali z afrických bicích nástrojov, ktoré priniesli do Južnej Ameriky alebo ho vymysleli otroci, ktorí nosili ovocie a iný tovar a keď si na chvíľu oddýchli, hrali na škatuliach tanečné rytmy. Tak či onak, cajóny sú dodnes populárne v afro-peruánskej hudbe. Vďaka jedinečnému zvuku sa dnes niekedy používajú vo flamencu a jazzovej hudbe.
Erhu - čínska „palica“
Erhu pochádza z jednej z najstarších kultúr na svete, z Číny. Jeho história siaha viac ako tritisíc rokov dozadu. Ide o veľmi malý nástroj s pomerne jednoduchým, aj keď bizarným dizajnom. Tvorí ho tenké hrdlo „palice“ a malá drevená rezonančná komora pokrytá kožou z pytóna. Na hrdle nástroja sú dve struny (tradične z hodvábu), ktoré držia dva kolíky. Tie sa používajú na vyladenie strún pre požadovaný zvuk, ktorý hráč vytvára slákom s vlasmi z konského chvosta. Nástroj má bizarný a zároveň jedinečný zvuk, ktorý si môžete vypočuť vo videu.
Gue – zabudnutá škótska história
Ďalší nástroj, ktorý z histórie neprenikol do dnešných dní je gue. Vynašli ho v Škótsku, presnejšie na Shetlandských ostrovoch. Mal dve struny a trošku pripomínal husle alebo lýru, ale hráč na neho hral podobne ako na violončele. Posledná správa o nástroji pochádza zo začiatku 19. storočia od Arthura Edmondstona v jeho knihe Pohľad na staroveký a súčasný stav Shetlandských ostrovov.
Lituus – nielen pre potešenie
Lituus je jedným z mála nástrojov, ktorý nevznikol iba pre potešenie. Primárne slúžil na zastrašovanie a komunikáciu na bojisku, pretože išlo o vojnový roh. Jeho charakteristickým znakom je obrovská veľkosť: mal dĺžku 2,4 metra až tri metre, čo spôsobovalo problémy ako ho držať a rýchlo premiestňovať. Lituus použili aj v kompozícii, ktorú vytvoril Johann Sebastian Bach. Fajnšmekri ho preto znova vytvorili, svoju stratenú popularitu však nezískal späť pravdepodobne kvôli nepraktickej veľkosti.
Duduk – arménske kultúrne dedičstvo
Vznik nástroja siaha do 5.storočia. Pochádza z Arménska, hoci jeho variácie existujú aj v regiónoch Blízkeho východu a Kaukazu. V roku 2005 vyhlásilo UNESCO melódiu z nástroja za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného dedičstva ľudstva. Najstaršie verzie tohto dychového nástroja boli často z kostí, hoci modernejšie sú z marhuľového dreva. Na duduk sa dá hrať v rôznych tóninách, pretože záleží nielen na šikovnosti interpretov, ale aj na dĺžke tubusu. Hoci zvukový rozsah nepresahuje jednu oktávu, nie je jednoduché stať sa profesionálnym „dudukistom.“ V súčasnosti sa repertoár väčšiny interpretov obmedzuje najmä na starú ľudovú hudbu. Zaujímavosťou je, že interpreti takmer vždy hrajú vo dvojiciach. Kým jeden hrá melódiu, druhý hrá stabilný rytmus, nazývaný „dum“. Hoci sa duduky v dnešnej dobe vyskytujú len zriedka, sú dôležitou súčasťou arménskej kultúrnej histórie.
