MENU
Menu
Hod na kohúta.

Spektrum Zvláštne a kruté športy, ktoré hrávali naši predkovia

Aký šport bol na programe dňa, keď ešte neexistovali futbal, hokej či basketbal? Naši predkovia sa vedeli baviť skutočne bizarnými a neraz aj krutými spôsobmi.

Hod na kohúta
Tento krvavý šport praktizovali ľudia naprieč celým Anglickom až do 18. storočia. Ale nebojte sa. Nešlo o hádzanie kohútom na čo najdlhšiu vzdialenosť.

Práve naopak: účastníci súťaže hádzali po kohútovi palice s cieľom zabiť ho. Samozrejme nešlo o oficiálny šport a zväčša sa odohrával v krčmách. Hlavnou cenou bol samozrejme samotný kohút, ktorého si mohol víťaz vziať domov. Treba povedať, že zviera bola v značnej nevýhode, nakoľko bolo uviazané k stĺpu a malo len obmedzenú možnosť pohybu. Paliciam sa teda vyhýbalo ťažko.

Úrady chceli šport zakázať, no márne. V Bristole sa dokonca v roku 1660 uskutočnil po vydaní zákazu protest, počas ktorého jeho účastníci hádzali na starostov dom mačky a psy.

Lov na veveričky
Koncom 18. a začiatkom 19. storočia bol v Severnej Amerike mimoriadne populárny lov na veveričky. Nešlo však o obyčajnú poľovačku. Strelec si najprv vyhliadol zviera, ktoré bolo na kmeni stromu. Potom mieril nie na samotnú korisť, ale na kôru tesne pod ňou. Náraz guľky kôru roztrieštil a spôsobil veveričke otras mozgu taký silný, že zomrela.

Pre lovcov trofejí išlo o mimoriadne výnosnú kratochvíľu, nakoľko telo zvieraťa ostalo neporušené a koža z neho sa dala lepšie predať.

Závody korytnačiek
Korytnačky nepatria práve k živočíchom, ktoré by vynikali schopnosťou rýchleho pohybu. Napriek tomu ľudia ešte aj dnes usporadúvajú preteky, ktorých hlavnými účastníkmi sú práve tieto zvieratá. Zatiaľ čo v súčasnosti však ide o detskú zábavku, kedysi tomu bolo inak. V roku 1911 sa napríklad uskutočnili závody korytnačiek, na ktorých ako džokeji jazdili malé deti.

Pôvod má tento šport na Bahamách, tu sa ale odohrával vo vode. Džokejmi už boli dospelí muži, ktorých úlohou nebolo korytnačky poháňať, ale pomôcť im udržať správny smer.

Preťahovanie úhorom
Zrejme nikoho neprekvapí, že ľuďom nie vždy záležalo na tom, aby sa zvieratá mali dobre. Aby práva zvierat stáli v ceste možnosti dobre sa zabaviť? Vylúčené! Dôkazom je šport, ktorý vznikol v Holandsku v 19. storočí. Išlo o klasické preťahovanie lanom, akurát sa namiesto povrazu použil živý namydlený úhor.

Hod líškou
Až teraz ide o hod samotným zvieraťom. V 17. a 18. storočí, keď práve európsku šľachtu príliš nezamestnával lov na líšky, bavila sa inak. Stačil veľký uzavretý priestor a niekoľko desiatok líšok. Hráči potom súťažili v pároch, pričom každý z dvojice držal jeden koniec uvoľneného lana. Keď zvieratá začali pohybovať, súťažiaci čakali, kým jedno z nich neprebehne ponad lano.

Vtedy obaja členovia dvojice povrazom prudko trhli. Cieľom bolo vyhodiť líšku do čo najväčšej výšky. Zaznamenaným rekordom je celých 7,5 metra.

Líšky však neboli jedinými zvieratami, ktoré sa hry zúčastňovali. V Dražďanoch sa raz konalo podujatie, kde naraz vypustili 700 líšok, 500 zajacov, 34 bobrov, 34 divých svíň, 21 divokých mačiek a tri vlky.