Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Hoci mnohí pripúšťajú, že medvede majú roztomilý vzhľad a pôsobia prítulne, zároveň všetci vieme, že maznanie s medveďom by sa skončilo veľmi zle. Udržiavanie úctivej vzdialenosti od divokých zvierat je vždy najbezpečnejšie. Napriek odporúčaným technikám prežitia a rôznym tipom a trikom, ako prežiť útok medveďa, mnohé z nich sú skôr folklórom ako skutočnosťou, pretože medvede s vami najväčšou pravdepodobnosťou nechcú mať nič spoločné. Pokiaľ sa medveď necíti ohrozený alebo vyhladovaný, prípadne sa človek nespráva spôsobom, ktorý by u neho prebudil predátorské inštinkty, radšej utečie než by začal bojovať. Aj keď k útokom dochádza, pravdepodobnejšie, že vás zabijú psy alebo trafí blesk než títo chlpatí všežravci.

Aligátory sú súčasťou americkej kultúry, ktorá ich často prezentuje ako strašidelné príšery, prirovnáva ich k dinosaurom, ale zároveň oslavuje ako ikony voľne žijúcich živočíchov na juhu a juhovýchode Spojených štátov. Určite pôsobia odstrašujúco – majú veľké, svalnaté, pancierové telo, papuľu s ostrými viditeľnými zubami a ich zahryznutie je také silné, že dokáže rozbiť pancier korytnačky. Ak to skombinujete so zdanlivo nevrlou povahou a ich výskytom vo vidieckych, bažinatých oblastiach priľahlých k rieke, obavy ľudí sú prirodzené. Určite by ste sa k nim nemali približovať, no v skutočnosti nepredstavujú veľkú hrozbu. Naopak, sú bojazlivé a majú tendenciu utekať namiesto toho, aby zaútočili, čo znamená, že monštrami sú častejšie vo filmoch než v skutočnom živote.

Tieto pavúky sú bežným symbolom arachnofóbie. Ľudia ich často až démonizujú, hoci svojím vzhľadom, silným jedom a sfarbením pôsobia odstrašujúco. Sú však oveľa menšou hrozbou pre ľudí ako my pre nich. Tieto pavúky vás neuhryznú, pokiaľ ich nepritlačíte k pokožke a vo všeobecnosti sú samotárske. Takže hoci sú potenciálne nebezpečné, radšej sa vám vyhnú. Keď dôjde k uhryznutiu, úmrtia sú mimoriadne zriedkavé, väčšinou sa týkajú malých detí, chorých alebo starších ľudí. Ide o štyri až osem úmrtí ročne v Spojených štátoch, a preto nie sú nadmerné obavy z čiernej vdovy opodstatnené. 

Pumy sú najväčšou pôvodnou mačkovitou šelmou v Severnej Amerike. Ako predátory, ktoré dokážu premôcť aj extrémne veľkú korisť, sú určite nebezpečnejšie ako ktorákoľvek iná voľne žijúca mačkovitá šelma v Spojených štátoch alebo Kanade. Hrôzostrašne znejú aj ich zvukové prejavy. V žiadnom prípade ich však neporovnávajte s inými, oveľa nebezpečnejšími veľkými mačkami. Útoky na ľudí sú extrémne zriedkavé a takmer nikdy nie sú smrteľné. Malé dieťa bez dozoru v ich teritóriu môže byť vo veľkom nebezpečenstve, ale vo väčšine scenárov predstavujú pumy rovnakú hrozbu ako domáce mačky. Ako obvykle platí, nepribližujte sa k nim, ale ani si ich nepredstavujte ako tigre, pretože sa tak rozhodne nesprávajú.

Čierne vdovy ľudia rozoznajú na pohľad a majú z nich až prehnaný strach, čo sa nedá povedať o tomto samotárskom pavúkovi – kútnikovi. Prvým problémom je nesprávna identifikácia, lebo ľudia často tvrdia, že ich pohrýzol hnedý pavúk, ale skutočným vinníkom nebol tento kútnik, ktorý má charakteristický tvar huslí na chrbte. Okrem toho ohrozuje ľudí oveľa menej, ako si mnohí myslia. Jeho uhryznutie má kvôli toxínu niekedy až nekrotické následky, ale takéto účinky sú relatívne zriedkavé a málokedy končia smrťou, najmä u zdravého dospelého človeka. 