Vesmírne katastrofy však mohli byť paradoxne prínosom pre vznik života. Dôsledky zrážok s asteroidmi a kométami stanovíšť boli iste pre niektoré organizmy tragické, ale zároveň vytvorili podmienky pre vznik a prežitie mikroskopických baktérií.

Krátery, ktoré na Zemi vznikli, mohli vytvoriť útočisko pre život na Zemi, chránili prvý mikroorganizmy pred krutými slnečnými lúčmi, keď planéte chýbal ozónový štít. „Väčšina ľudí si spája vplyv dopadu asteroidov s vyhynutím dinosaurov, ale mohli byť tiež prínosom k životu,“ povedal Gordon Osinski, geológ z University of Western Ontario v Kanade.

Osinski je spoluautorom novej štúdie, uverejnenej v aktuálnom vydaní časopisu Astrobiológia, v ktorej uvádza výsledky výskumu kameňov z Haughton Crater v Kanade, takmer dvadsať kilometrov širokom kráteri vytvorenom kométou alebo asteroidom, ktorý narazil do Zeme pred 23 až 39 miliónmi rokov.

Jeho tím zistil, že vzorky hornín, ktoré boli vystavené vyššiemu tlaku pri náraze, obsahovali viac mikroskopických pórov a obsahovali vyšší počet siníc schopných fotosyntézy, ktoré sa vyvinuli v drobných skalných štrbinách. „Vedeli sme, že to bolo v dávnej minulosti, ale doteraz sme nikdy nenašli dôkazy o presnom dátume,“ povedal Osinski.

Pomocou spektrometra tím tiež dokázal, že skaly v kráteri lepšie blokovali biologicky škodlivé ultrafialové žiarenie, pričom stále uchovávali dosť svetla na to, aby mikróby, ktoré ťažia zo slnečného svetla, prežili.