Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Na prvý pohľad vyzerá Diabolský ostrov ako raj. Je posiaty palmami a obklopujú ho vody Atlantického oceánu. Ani tie ale nemôžu zmyť hrôzy, ktoré sa tu odohrávali v rokoch 1852 až 1953. V tom čase totiž existovala na ostrove francúzska trestanecká kolónia.
Muži si tu odpykávali rôzne tresty. Niekto len urazil cisára Napoleona III., iný tu pykal za vraždu, ďalší, ako napríklad Alfred Dreyfus známy zo slávnej Dreyfusovej aféry, boli nevinní. Všetci však trpeli rovnako a čelili horúčavám, chorobám, podvýžive i dozorcom. Málokto sa vrátil späť do Francúzska.
Trestaneckú kolóniu tu nechal založiť sám Napoleon III. Po úspešnom prevrate sem dal poslať svojich politických oponentov vrátane 239 republikánskych poslancov, ktorí kládli odpor. Písal sa rok 1852 a Francúzsko z deportovania politických väzňov i skutočných väzňov vo veľkom ťažilo.

V prvom rade sa zbavovalo nebezpečných živlov, ktoré ohrozovali bezpečnosť krajiny. Netreba ale zabúdať ani na fakt, že odsúdenci sa vo Francúzskej Guyane, ku ktorej patril aj Diabolský ostrov, podieľali na zrýchľovaní pomerne pomalého tempa kolonizácie tohto územia. Boli teda lacnou pracovnou silou a zároveň náhradou za otrokov, ktorých Francúzsko prepustilo v roku 1848.
Trestanci odsúdení na život v kolónii museli v prvom rade prežiť cestu cez Atlantik, a to sa nepodarilo každému. Na lodi panovali drastické podmienky, muži boli natlačení v podpalubí a umierali na choroby i pri súbojoch.

Po príchode putovali do pevninského mesta Saint-Laurent-du-Maroni, kde ich rozdelili do rôznych kategórií a poslali do viacerých väzníc. Odsúdenci s lepším hodnotením napríklad putovali do drevorubačských táborov, tí „horší“ smerovali na niektorý z troch Ostrovov spásy, medzi ktoré patril aj Diabolský ostrov. Bolo však vcelku jedno, kde človek skončil, 40 percent trestancov neprežilo prvý rok.
Daň na životoch si vyberali choroby, hlad a krutí dozorcovia. Odsúdenci boli zavretí v tmavých malých celách, nesmeli hovoriť, fajčiť, čítať si a pred zotmením nemohli dokonca ani sedieť. Dozorcovia nosili topánky s mäkkou podrážkou , aby ich väzni nepočuli prichádzať k celám. Mohli tak niekoho ľahšie prichytiť pri porušovaní predpisov a vykonať trest.
Málokto mal nádej na návrat do Francúzska. Po odpykaní trestu totiž musel stráviť ešte rovnaký počet rokov mimo domoviny vo vyhnanstve. A človek, ktorí dostal viac než osemročný trest, sa už nesmel vrátiť nikdy.

K najslávnejším väzňom, ktorí okúsili pobyt na Diabolskom ostrove, nepatril len <a href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/skutocny-pribeh-motyla-nakolko-bola-svetoznama-kniha-pravdiva" target="_blank" rel="noopener">Henri Charrière známy ako Motýľ</a>, ktorý o svojom živote napísal výborný román. V trestaneckej kolónii sa ocitol aj už spomínaný Alfred Dreyfus. Francúzska armáda obvinila tohto židovského dôstojníka, že poskytoval tajné informácie Nemcom. Vo vykonštruovanom procese ho vďaka vymysleným dôkazom odsúdili na doživotie na Diabolskom ostrove. Strávil tu štyri útrpné roky a medzitým sa verejná mienka vo Francúzska začala obracať v jeho prospech. Vláda napokon ustúpila a v roku 1899 ponúkla Dreyfusovi amnestiu. Muž ju prijal, hoci tým de facto priznal vinu za čin, ktorý nespáchal. Až o sedem rokov neskôr ho definitívne zbavili viny.
Trvalo takmer sto rokov, kým desivé príbehy, ktoré prenikali cez Atlantik do Francúzska, vyústili do zrušenia trestaneckej kolónie na Diabolskom ostrove. Oficiálne sem vláda prestala posielať mužov v roku 1938, ale k úplnému uzavretiu došlo až v roku 1953. Počas jedného storočia sa tu vystriedalo asi 80-tisíc mužov a odhady hovoria o tom, že až tri štvrtiny tu aj zomreli. Dozorcovia hádzali telá žralokom, a tak sa tu nenachádzajú žiadne telesné pozostatky. Ostali len ruiny väznice, ktoré môžu turisti vidieť dodnes.

Žiaden tropický raj: Diabolský ostrov bol peklom na Zemi

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Žiaden tropický raj: Diabolský ostrov bol peklom na Zemi

Noel

Súvisiace články

FAKTY X: Prvé kroky k rozlúšteniu? Niekoľko slov Voynichovho rukopisu už poznáme

FAKTY X: Tajomstvá Hollywoodu, ktoré nemali vyjsť na povrch

FAKTY X: Záhadná vražda Elisy Lam: Bezpečnostná kamera zachytila chvíle pred smrťou

FAKTY X: Dina Sanichar: Skutočný Mauglí, ktorého vychovali zvery

FAKTY X: Pekelná studňa: Na jej dno sa ešte žiaden človek nepozrel

FAKTY X: Anzu wyliei: Bizarný operený dinosaurus, ktorého by ste nechceli stretnúť

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás