Ushuaia sa nachádza na ostrove Isla Grande de Tierra del Fuego. Išlo o jeden z posledných amerických regiónov, ktorí kolonizovali Európania. Hoci ho už v roku 1520 objavil Fernão de Magalhães počas prvej cesty okolo sveta, trvalo ešte vyše 300 rokov, kým sem prišli belosi. Bol to práve Magalhães, ktorý tento kus našej planéty pomenoval ako Ohňovú zem. Európania sem totiž síce ešte nedorazili, ale domorodci tu bývali už celé stáročia. Keď moreplavec videl plamene z ich táborákov a dym, ktorý sa vznášal nad pevninou, vymyslel regiónu naozaj priliehavý názov.

Ostrov začali Európania osídľovať v druhej polovici 19. storočia. Vtedy už tu žilo len málo domorodcov. Nemali imunitu voči „našim“ chorobám, a tak keď prišli do styku s belochmi, vo veľkom zomierali na kiahne či osýpky. Koncom 19. storočia nechala vláda na Isla Grande de Tierra del Fuego vybudovať väznicu pre nebezpečných kriminálnikov, ktorej súčasťou bola aj železnica na prevoz osôb a materiálu.

Súpravy boli spočiatku ťahané volmi, ale v roku 1909 dal riaditeľ väznice trať vylepšiť. Dreveným koľajam bol koniec, nahradili ich železné, a voly zmizli. Prišla parná lokomotíva, ktorá tu vozí turistov dodnes. Cestujúci však už nemusia v lesoch za väznicou ťažiť drevo a spracovávať ho tak, ako to robili väzni začiatkom 20. storočia.

Železnica sa postupne rozširovala ďalej a ďalej do lesov údolím rieky Pipo a viedla stále vyššie. Postupne rástlo aj mesto Ushuaia, ale keď v roku 1947 zavreli väznicu, zdalo sa, že expanzia zastane. O tri roky neskôr tu ale vznikla námorná základňa a poslúžila na ďalšie rozširovanie mesta. Keď po vojne o Falklandy zanikla, dovtedy zanedbávanú železnicu nechala vláda opraviť. Funguje dodnes a je najjužnejšou fungujúcou železnicou sveta.

Premáva na nej takzvaný Tren del Fin del Mundo, teda „vlak na koniec sveta“. Vozí pasažierov cez úchvatné miesto národného parku Tierra del Fuego a cestujúci môžu nahliadnuť aj do dnes už nefungujúcej väznice. Fotografie z tohto čarovného miesta si môžete pozrieť v našej galérii.