MENU
Menu

Spektrum Zákopová vojna: Ako presne prebiehal boj, ktorý zabil milióny mužov?

Zákopová vojna neostala svojmu menu nič dlžná. Drvivú väčšinu času totiž vojaci naozaj trávili v blate, špine a vlhku zákopov. Mohli len tŕpnuť, kedy príde rozkaz k útoku. Ako presne však takáto vojna prebiehala?

Zákopová vojna: Ako presne prebiehal boj, ktorý zabil milióny mužov?
Zákopová vojna rozhodne nebola o neustálych útokoch proti nepriateľským postaveniam. Najväčšia časť povinností vojaka spočívala v neustálom kontrolovaní a opravovaní prekážok z ostnatého drôtu, ktoré ležali pred zákopmi. Väčšinou sa to z logických dôvodov robilo v noci, počas dňa by sa totiž opravári okamžite vystavili nepriateľskej paľbe.

FOTO: Námorné boje v prvej svetovej vojne: Pozrite si archívne zábery

Ani v noci však nemali zaručené prežitie. Zatĺkanie kolov do zeme bolo hlučné a zvuky sa nedali úplne stlmiť. To samozrejme priťahovalo pozornosť protivníkových ostreľovačov. Až vynález zariadenia, ktoré umožňovalo zavŕtať koly do zeme, rapídne zvýšilo bezpečnosť opravárov.

To, ako často muži bojovali, záležalo na ich umiestnení na fronte. Vo všeobecnosti existovali dva druhy sektorov: tiché a hlučné. V hlučných sa zákopy bojujúcich strán nachádzali niekedy iba 20 metrov od seba, nikdy však nie ďalej než 200 metrov. Vojaci boli neustále ohrození ostreľovačmi i guľometnou paľbou, na druhej strane však mali pokoj od delostrelectva. Artileristi totiž neriskovali, že by mohli zasiahnuť pozície svojich spolubojovníkov.

Zákopová vojna: Ako presne prebiehal boj, ktorý zabil milióny mužov?
Tiché sektory boli úplne odlišné. Zákopy boli od seba vzdialené aj 700 metrov a obe strany dodržiavali nepísané pravidlo „ži a nechaj žiť". Najväčšie nebezpečenstvo tu predstavovalo delostrelectvo. Britský kapitán Dugdale opísal službu v tichom sektore takto: „Čas ubiehal pokojne, Nemci boli úplne potichu. Ostreľovači z môjho práporu boli mimoriadne spokojní. Nikdy predtým sa im ciele sami neponúkali. Tri dni medzi sebou dokonca súťažili, ktorý z nich zastrelí viac nepriateľov. Potom bol pokoj. Nemci zaliezli do zákopov a nasadili rovnakú taktiku, ako my."

FOTO: Černosi v nemeckej armáde: Aj ľudia inej rasy bojovali vo svetovej vojne

Oba sektory mali spoločné odporné podmienky, ktoré panovali v zákopoch. Niekde bolo vody po kolená, muži mali na sebe neustále mokré, či aspoň vlhké oblečenie. Keď sa k tomu pridal chlad, začali sa zdravotníci stretávať s novým problémom, ktorý dostal pomenovanie „zákopová noha". Dlhodobé vystavenie dolných končatín chladu a vlhku spôsobovalo poškodenie tkanív a ohromnú bolesť, ktorá spoľahlivo vyraďovala mužov z boja. Ak sa diagnóza včas neliečila, pacientovi hrozila amuptácia.

Hĺbenie nových zákopov či opravovanie poškodených so sebou prinášalo nepríjemné prekvapenia. Najhoršie bolo, keď kopáči narazili na mŕtve telá zasypané hlinou. Išlo o vojakov, ktorí sa nestihli včas skryť pred nepriateľskou artilériou. Mŕtvoly ležali pochované aj celé týždne, a keď na ne muži narazili, boli už v pokročilom štádiu rozkladu. Spolu s odporným zápachom sa šírili aj nebezpečné choroby.

Zákopová vojna: Ako presne prebiehal boj, ktorý zabil milióny mužov?
Aj bez útokov bol teda život vojaka v zákope peklom. Mohol len sedieť vo vlhku a špine, kryť sa pred ostreľovačmi a delostreľbou a myslieť na jedlo. Prídely stravy boli nedostatočné a nedokázali zasýtiť. Vojaci boli prakticky neustále aspoň trochu hladní.

FOTO: Kanárikové dievčatá: Ženy, ktoré vojnová mašinéria sfarbila nažlto

V tichých sektoroch, keď sa neútočilo, mali muži jasne rozdelené úlohy. Bežní vojaci hliadkovali, kryli opravárov a udržiavali sieť zákopov v bojaschopnom stave. Ostreľovači sedeli hodiny na jednom mieste a snažili sa presnou streľbou odradiť nepriateľských opravárov od práce. No a dôstojníci dohliadali na to, aby každý robil to, čo má.

Ako prebiehali útoky?
V počiatočných fázach vojny sa velitelia učili doslova za pochodu. Zákopová vojna bola novinkou. Ešte v roku 1916 sa využívala rovnaká taktika. Najprv sa nepriateľská línia zbombardovala delostreľbou, ktorú malo prežiť len minimum vojakov. Následne nastúpila pechota, ktorá mala vyčistiť zákopy od preživších.

FOTO: Zvieratá v prvej svetovej vojne: Trpeli rovnako ako ľudia

V bitke pri Somme táto taktika žalostne zlyhala. Britskí vojaci sa priblížili k nemeckým zákopom s tým, že artiléria zabila väčšinu nepriateľov a zničila prekážky z ostnatého drôtu. Boli však na omyle. Prekážky boli prakticky nepoškodené a väčšina Nemcov prežila. Guľomety potom rozpútali masaker.

Zákopová vojna: Ako presne prebiehal boj, ktorý zabil milióny mužov?
Vyvinula sa aj takzvaná „plíživá salva". Tá spočívala v presne delostreleckej paľbe, ktorá sa postupne posúvala k nepriateľským zákopom. Tesne za vybuchujúcimi granátmi sa plazila pechota, ktorá mala na protivníkove pozície udrieť len pár sekúnd potom, ako artiléria prestala strieľať. Aj táto taktika však často zlyhávala. Delostreľba bola nepresná a kanóny pálili aj do vlastných radov. Okrem toho rozryla bojisko a pokryla ho blatistými krátermi plnými vody, ktoré vojakov mimoriadne spomaľovali a robili z nich ľahké ciele.

Potopenie lode Szent István: Pozrite si jediné VIDEO svojho druhu

Až v roku 1918 si generáli uvedomili, že delostrelectvo vojnu nevyhrá. Vznikol kombinovaný boj, v ktorom mal mať každá zložka vojska rovnaký podiel na víťazstve. Artiléria pálila len krátko a na menšie úseky nepriateľskej línie, ktoré nemala zničiť, ale iba oslabiť. Pechota sa začala využívať v menších skupinách, ktoré na takéto oslabené body útočili, obsadzovali ich a vytvárali predsunuté postavenia. Zároveň vyčistili priestor pre príchod špeciálne vyzbrojených vojakov (napríklad s plameňometmi), ktorých úlohou bolo dobýjať ťažšie opevnené nepriateľské pozície. Svoju úlohu už tiež naplno zohrával letecký prieskum a tanky, ktoré kryli pechotu pri postupe.

Dá sa teda povedať, že samotné útoky boli len jednou z mnohých nepríjemných súčastí zákopovej vojny. Treba však povedať, že jednoznačne najsmrtiacejšou. Za všetko hovorí 20-tisíc Britov, ktorí prišli o život počas prvého dňa bitky o Somme. Išlo o tri percentá z celkového počtu vojakov, ktorých stratila Veľká Británia v prvej svetovej vojne.

Autor: Noel
Foto: Public Domain

DISKUSIA
22.11. 2018 20:00
Diskusia