Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Hrdzavejúci francúzsky parník SS Mont-Blanc bol plávajúcou bombou. V podpalubí mal takmer 2500 ton trinitrofenolu, TNT a nitrocelulózy, zatiaľ čo na palube boli stovky sudov s vysokooktánovým benzolom.

Nešťastná reťaz udalostí poslala Mont-Blanc do cesty nórskeho parníka SS Imo. Kolízia, ktorá mala nastať, popierala logiku. Počasie bolo dobré, viditeľnosť výborná, more pokojné, za kormidlami boli skúsení muži a kapitáni strávili na mori celé roky.

Na nórskom parníku velil Haakon From. Plavil sa z Holandska do New Yorku, kde mal naložiť zásoby pre vojnou sužované Belgicko. 3. decembra 1917 zakotvil v Halifaxe a ďalšie dva dni čakal na naloženie zásob. 5. decembra mala odplávať, ale From musel čakať kvôli oneskorenej dodávke uhlia.

Mont-Blanc priplával z New Yorku až 5. decembra neskoro večer. Pod velením Aimého Le Médeca sa mal pripojiť ku konvoju, ktorý smeroval do Európy. Do prístavu už ho nevpustili, boli zdvihnuté protiponorkové siete, a z rovnakého dôvodu nesmela prístav opustiť nórska loď.

Obe vyrazili až 6. decembra okolo pol ôsmej ráno. Museli prejsť cez úžinu, kde bola rýchlosť obmedzená na deväť kilometrov za hodinu. A práve tu sa stretli idúc priamo oproti sebe. Vymenili si varovania, vypli motory, ale už bolo neskoro. Hybnosť ich unášala stále bližšie k sebe. Kormidelník francúzskej lode vykonal úhybný manéver, ktorý by bol vyšiel, keby Nóri nepustili spätný chod. Ten stočil SS Imo a prerazil francúzskej lodi bok. Bolo 8:45.

Mont-Blanc nebol ťažko poškodený, ale niektoré sudy s benzolom sa prevrátili, vyliali a ich obsah začal stekať do podpalubia. SS Imo sa spätným chodom vyslobodila z trupu francúzskeho parníka, trenie kovových trupov ale vyvolalo iskrenie, ktoré zapálilo benzolové výpary.

Kapitán Mont-Blancu ihneď nariadil posádke opustiť loď. Na brehoch sa zatiaľ zhromažďovali obyvatelia Halifaxu a chceli vedieť, čo sa robí. Francúzi na nich revali zo záchranných člnov, že ich loď čochvíľa vybuchne, ale hučiaci dav ich nepočul.

O 9:04 SS Mont-Blanc explodoval. Loď roztrhalo na kúsky, tlaková vlna sa rútila rýchlosťou kilometer za sekundu. V epicentre výbuchu bolo 5000 stupňov Celzia a nesmierny tlak. Na mesto dopadali žeravé kusy železa, delo z paluby kalibru 90 milimetrov našli vyše päť kilometrov od miesta zrážky.

Dym vystúpil do výšky 3,5 kilometra, tlakovú vlnu pocítili aj v 200 kilometrov vzdialenom Cape Bretone. 160 hektárov v okolí výbuchu bolo celkom zrovnaných so zemou a prístav čelil obrovskej vlne.

Odhaduje sa, že zomrelo 1900 ľudí a ďalších deväťtisíc bolo zranených. Všetky budovy v okolí 2500 metrov od výbuchu boli buď zničené, alebo vážne poškodené. Dovedna ich bolo asi 12-tisíc. Stovky osôb prišlo o zrak, keď sledovali explóziu spoza okien a tlaková vlna na nich vyrazila sklá. Tá navyše prevracala lampy, takže sa mnohých miestach vznikli požiare.

Mimochodom, z posádky Mont-Blancu zomrel iba jeden muž, na palube SS Imo bolo sedem obetí vrátane kapitána Froma.

Výbuch v Halifaxe bol jednou z najsilnejších umelo vytvorených nejadrových explózií v dejinách. Uvoľnila sa pri ňom energia porovnateľná s výbuchom 2,9 kiloton TNT. Len pre porovnanie, jadrová bomba Little Boy explodovala nad Hirošimou silou 15 kiloton TNT.

Výbuch v Halifaxe bol jedným z najväčších, aké ľudstvo spôsobilo

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás