V roku 1973 sa Kanada a Dánsko dohodli, že hranica medzi Grónskom (ktoré patrí Dánsku) a Kanadou bude prechádzať cez Naresovu úžinu. Na jeden veci sa ale zhodnúť nedokázali: komu pripadne Hansov ostrov, vetrom ošľahané skalisko 1100 kilometrov južne od Severného pólu? Trvalo takmer 50 rokov, kým v júni 2022 napokon dospeli k dohode. Hansov ostrov s rozlohou 1,3 kilometra štvorcového si rozdelia napoly.
Obe krajiny uviedli, že chcú ísť zvyšným štátom príkladom v tom, ako riešiť územné spory. Vraj uzavreli dohodu v štýle „vlk sýty, ovca celá“ a Kanada i Dánsko sa v tomto konflikte stali víťazmi.
Hansov ostrov bol predmetom bizarného konfliktu, ktorý vošiel do dejín pod názvom „vojna s whiskey“. Začala v roku 1984, keď dánsky minister pre grónske záležitosti zapichol na ostrove dánsku vlajku a zakopal pri nej fľašu dánskej pálenky. K nej pridal tabuľu: „Vitajte na dánskom ostrove.“
Kanaďania odpovedali vztýčením vlastnej vlajky a uložením fľaše kanadskej whiskey. A odvtedy sa krajiny v tomto mierumilovnom doťahovaní striedali. Odhaduje sa, že na ostrove sú dnes desiatky fliaš z oboch štátov.
Hansov ostrov nemá prakticky žiadnu cenu. Nie sú na ňom ložiská minerálov a jeho poloha je takpovediac nedôležitá. Niet divu, že sa Dánsko a Kanada dohodli na pokojnom riešení sporu, aj keď to trvalo 49 rokov.
A ešte jedna zaujímavosť: keďže územný spor skončil a hranica je oficiálne stanovená, znamená to dve veci. Po prvé, Spojené štáty americké už nebudú jedinou krajinou, s ktorou má Kanada pozemnú hranicu. A po druhé, Kanada získala pozemnú hranicu s Európskou úniou.
Dohoda zároveň stanovila námorné hranice v okolí ostrova, ktoré by v budúcnosti mohli mať istý význam. V dôsledku zmien klímy sa totiž môže takzvaná Severozápadná cesta otvoriť pre námornú dopravu po väčšinu roka. Tým by sa skrátila cesta z Ďalekého východu do Európy, a tak niet divu, že si nároky na Arktídu robia okrem Kanady a Dánska aj Rusko, USA a Nórsko.
