MENU
Menu

Spektrum Vojna o vajcia: Keď sa ľudia zabíjali kvôli z bizarného dôvodu

Aj Kalifornia zažila svoju zlatú horúčku. V polovici 19. storočia sa sem hrnuli dobrodruhovia a ziskuchtivci, ktorí prahli po drahom kove. Zlatá horúčka však vyvolala aj chamtivosť po celkom inej komodite, než bolo zlato. Ľudia sa kvôli nej neváhali zabíjať. Boli ňou vajcia.

Vojna o vajcia: Keď sa ľudia zabíjali kvôli z bizarného dôvodu

Kalifornská zlatá horúčka vyvolala najmasovejšiu migráciu v dejinách Ameriky. Smerom na západ sa pohlo asi 300-tisíc ľudí, ktorí osídlili dovtedy riedko obývané územie. Do zálivu v San Franciscu prúdili lode takým tempom, že v priebehu pár mesiacov sa z mestečka s 200 obyvateľmi stala metropola, kde žilo 36-tisíc osôb.

Najhlúpejší dôvod na vojnu? Jedna sa rozpútala kvôli dubovému vedru

S rapídnym nárastom obyvateľstva súvisel nedostatok jedla. V okolí mesta človek nenašiel ani jedinú sliepku, všetky skončili ako potrava hladných dobrodruhov. Vajcia sú však výborným zdrojom bielkovín, a tak ľudia hľadali miesto, kde by sa dali získať.

Vojna o vajcia: Keď sa ľudia zabíjali kvôli z bizarného dôvodu

Asi 50 kilometrov od pobrežia sa nachádza súostrovie Farallon. Väčšie kolónie morských vtákov na území USA sa nachádzajú len na Aljaške a Havaji a to samozrejme prilákalo hladných ľudí s chuťou na vajcia. Pre alky tenkozobé to mohlo znamenať katastrofu.

Na ostrovy ako prví dorazili ruskí obchodníci, ktorí tu lovili mrože a tulene. Američanov oveľa viac zaujímali práve vajcia. Alka tenkozobá sa vzrastom podobá sliepke, kladie však podlhovasté biele vajcia s čiernymi fľakmi, ktoré sú podstatne väčšie než slepačie. Majú tiež pomerne tuhú škrupinu, a tak sa dajú ľahšie prenášať.

FOTO: Umenie kamufláže: V prvej svetovej vojne sa vyrábali falošné stromy

Medzi podnikavcami vynikali doktor Robinson a jeho švagor. Kúpili si čln, dorazili na ostrovy, plavidlo naplnili toľkými vajcami, koľko sa do neho vošlo, a vrátili sa do San Francisca. Búrlivé more síce spôsobilo že prišli o časť nákladu, napriek tomu však zarobili tritisíc dolárov. Jedno vajce predávali za dolár a ak vezmeme do úvahy infláciu, dnes by to bolo 30 dolárov.

Vojna o vajcia: Keď sa ľudia zabíjali kvôli z bizarného dôvodu

Išlo o pozoruhodný podnikateľský úspech vzhľadom na to, že vajcia alky tenkozobej sa od tých slepačích podstatne líšia. Napríklad pri volskom oku ostáva bielko želatínové a priesvitné, čo pokrmu nedodáva práve najlepší vzhľad. Oveľa horšie je to ale s chuťou. Vajcia alky sú totiž silne cítiť rybinou. Napriek tomu ich ale ľudia kupovali vo veľkom, keďže išlo o jediný zdroj bielkovín, ktorý mali k dispozícii.

Robinsonov úspech sa samozrejme rýchlo rozkríkol a onedlho po ostrovoch behali desiatky zberačov vajec. Riskovali životy a štverali sa po ostrých skaliskách a bojovali aj so samotnými alkami, ktoré si vajcia bránili. Ľudia opäť predviedli chamtivosť v najčistejšej podobe. Aby zaistili, že vajcia budú čerstvé aj nasledujúci deň, jednoducho tie, ktoré nenaložili na člny, pred odchodom z ostrovov zničili. Alky v noci nakládli nové a ľudia ich na ďalší deň zbierali a postup s ničením opakovali.

Invázia na Aljašku: Ako Japonci dobyli časť USA

Sezóna kladenia vajec trvala od mája do júla a vyzbieralo sa ich asi pol milióna. Počas týchto mesiacov sa objavilo medzi zberačmi súperenie, ktoré eskalovalo až k násilnostiam. Bitky s nožmi a streľba neboli ničím výnimočným, zber vajec sa zrazu stal nebezpečnou činnosťou. Doložený je napríklad prípad z júna 1863, kedy sa na ostrovoch stretli talianski rybári so zamestnancami Pacifickej vajcovej spoločnosti. Taliani sa nemohli vylodiť a noc prečkali v člnoch. Za úsvitu sa pokúsili pristáť pri pobreží, privítala ich však streľba, na ktorú následne odpovedali rovnakou mincou. Zomreli štyria muži, dvaja na každej bojujúcej strane, a šesť bolo ranených.

Vláda sa rozhodla problém vyriešiť tak, že dala Pacifickej vajcovej spoločnosti výsostné právo na zber vajec na ostrovoch. Nasledujúcich 20 rokov tak jej zamestnanci plienili Farallon a doslova zdecimovali tamojšiu populáciu vtákov. Z 500-tisíc párov tu ostalo len asi šesťtisíc.

Zákaz zberu vajec z roku 1881 našťastie vyústil v postupnú obnovu vtáčej kolónie. Dnes žije na ostrovoch asi 160-tisíc aliek.

Autor: Noel
Foto: Public Domain, Shutterstock

DISKUSIA
4.8. 2019 22:00
Diskusia