MENU
Menu

Spektrum Vojna proti vrabcom: Konflikt, ktorý zabil milióny ľudí

V 50-tych rokoch 20. storočia vypukla v Číne veľká vojna. Nebojovali však proti sebe ľudia, ale človek proti zvieratám. Vládnuca strana vybrala za cieľ štyroch škodcov: komára, potkana, muchu a vrabca. Začal sa konflikt, ktorý narušil prírodnú rovnováhu.

Vojna proti vrabcom: Konflikt, ktorý zabil milióny ľudí
Foto: Chinesepictures
O vrabcoch sa tvrdilo, že ničia priveľké množstvo úrody, a tak ich bolo treba zlikvidovať. Kampaň zameraná proti týmto operencom bola súčasťou takzvaného „veľkého skoku vpred", ktorý spustil Mao Ce-tung. Ten chcel premeniť agrárny národ na vyspelú socialistickú spoločnosť prostredníctvom industrializácie a kolektivizácie.

FOTO: Aktivisti žijú na stromoch, bránia korporácii, aby vyklčovala les

V snahe získať kontrolu nad poľnohospodárstvom a ustanoviť štátny monopol na distribúciu obilia Mao zrušil súkromné vlastníctvo pôdy. Roľníci, ktorých takto zbavil majetku, museli v mnohých prípadoch zabudnúť na obrábanie pôdy a začať pracovať vo fabrikách.

S veľkým skokom vpred súviselo aj zvyšovanie povedomia o hygiene a zdraví. Každý Číňan sa zrazu dozvedel, že škodcovia roznášajú choroby a musia byť vyhladení. Okrem potkanov, múch a komárov sa na zozname nežiadúcich objavil aj vrabec poľný. Maovi poradcovia vypočítali, že jeden vták zožerie ročne dve kilá zŕn. Každý milión zabitých operencov mal teda zabezpečiť jedlo pre 60-tisíc ľudí.

Najsmrtiacejší let: Zomrú milióny vtákov, prežije len jedno percento

Málokto si však uvedomoval, čo môže takáto masívna akcia urobiť s prírodou. Krehká rovnováha ekosystému sa narušila.

V Číne nastala doslova genocída vrabcov. Na metóde zabíjania nezáležalo. Vtáky sa strieľali, ničili sa im hniezda, chystali sa pasce s jedmi. Unikátny však bol spôsob takzvaného vyčerpávania. Počas organizovaných akcií Číňania vychádzali do prírody s hrncami a panvicami a robili hluk, ktorý plašil kŕdle vrabcov. Zvieratá vystrašené týmto rámusom sa báli pristáť, a tak len lietali v kruhu a napokon od vyčerpania padali mŕtve na zem.

Niektoré vtáky našli útočisko na ambasádach, ani tu však neboli dlho v bezpečí. Známy je prípad poľského veľvyslanectva, kam stráže odmietli vpustiť Číňanov, ktorý chceli pozabíjať vrabce ukryté v miestnej záhrade. Ľudia teda obkolesili budovu i pozemkom a dva dni neustále bubnovali. Taktika dohnať zvieratá k smrti vyčerpaním opäť vyšla. Poliaci potom odpratávali vtáky lopatami.

FOTO: Zabili ich plasty: Presvedčte sa, ako odpad decimuje vtáčiu populáciu

Do akcie sa zapojili milióny ľudí. V jednom zo šanghajských denníkov sa píše, že len počas jedného dňa sa podarilo zabiť vyše 194-tisíc vrabcov. Vo fabrikách i školách sa konali preteky v tom, kto zabije viac škodcov. Za potkanie chvosty a mŕtve muchy, komáre a vrabce sa dávali odmeny.

Vojna proti vrabcom: Konflikt, ktorý zabil milióny ľudí
Foto: Chineseposters
Počas troch rokov v Číne zahynula asi miliarda vrabcov, 1,5 miliardy potkanov, 100 miliónov kilogramov múch a 11 miliónov kilogramov komárov. Vyhladzovanie škodcov bolo úspešným projektom, no malo neblahý dopad na životné prostredie.

Alternatívy k plastom: Ich využívanie môže zachrániť Zem

Priamym dôsledkom bol hladomor. Ako sa ukázalo, vrabce nejedli len obilie, ale aj škodlivý hmyz. Ten bez prítomnosti hlavného predátora v potravinovom reťazci likvidoval úrodu ohromným tempom. Začalo byť jasné, že ryže sa neurodí dostatok. Premnožili sa aj saranče, ktoré sa Číňania snažili likvidovať pesticídmi. V konečnom dôsledku však spôsobili akurát masívne odlesňovanie.

Kým Mao v zozname škodcov nahradil vrabce plošticami, zomrelo od hladu asi 50 miliónov ľudí.

DISKUSIA
7.2. 2019 8:00
Diskusia