MENU
Menu
DESERT STORM

Spektrum Vojenské ústupy, ktoré možno nepoznáte, ale zapísali sa do dejín

Niekedy je najlepším rozhodnutím veliteľa nariadiť vojakom ústup. Môžete to považovať za zbabelý čin, ale z histórie sú známe prípady, kedy stiahnutie vojsk bolo rovnako prospešné ako víťazstvo v bitke. Ponúkame vám niekoľko príkladov vojenských ústupov, ktoré i dnes vzbudzujú rešpekt. Alebo hrôzu.

Diaľnica smrti, prvá vojna v Perzskom zálive
Po rokoch hospodárskych nezhôd začal 2. augusta 1990 Saddám Husajn inváziu Kuvajtu. Okamžite sa dočkal medzinárodného odsúdenia a ultimáta od Spojených štátov, aby stiahol vojenské sily do 15. januára 1991. Irak to odmietol a krátko nato začala operácia Púštna búrka. Pred obrovskou presilou iracké jednotky zahájili ústup. Najpravdepodobnejšou únikovou cestou však bola hlavná diaľnica za mestom Kuvajt, čo si uvedomovali aj koaličné sily. Ráno 26. februára 1991 začalo z Kuvajtu vychádzať viac ako 1 500 irackých vozidiel, no dostali sa do pasce. Kolónu rozmetala séria výbuchov bômb s následným požiarom. Hoci niektorí ľudia môžu považovať ústup za neúspešný, podľa americkej obrannej spravodajskej agentúry uniklo až 80-tisíc vojakov.

Veľký ústup, I. svetová vojna
V roku 1914 sa odohrala bitka o Mons medzi britskými vojakmi, ktorí prišli na pomoc francúzskej piatej armáde a Nemcami, ktorí sa pokúšali prekonať obrannú líniu pred mestom. Nemci boli v takmer dvojnásobnej presile, preto sa Briti zamerali na to, aby im spôsobili čo najväčšie škody a zároveň im zabránili prekročiť obrannú líniu. Ráno 23. augusta 1914 britské expedičné sily dostali šancu vyskúšať si svoje odhodlanie v praxi, keď nepriateľské delostrelectvo zaútočilo. Výstrely britských pušiek však boli také rýchle a presné, že Nemci si mysleli, že čelia guľometom. Kým britské jednotky dokázali držať líniu, francúzska armáda nemala úspech, čo viedlo veliteľa k tomu, aby začiatkom 24. augusta nariadil ústup. Briti nemali na výber a začali ustupovať tiež. Nastal tzv. Veľký ústup, dvojtýždňový pochod k rieke Marne. Spojenci sa nakoniec dostali cez rieku, kde došlo k bitke a následnému ústupu Nemcov.

Dlhý pochod Mao Ce-Tunga, Čínska občianska vojna
Červenú armádu Komunistickej strany Číny na poslednom ťažení prenasledovala armáda Kuomintangu, ktorá bojovala o kontrolu nad krajinou. 16. októbra 1934 vodcovia Červenej armády rozhodli, že jedinou možnosťou je ústup. V provincii Ťiang-si došlo k obkľúčeniu 86-tisíc vojakov, ktorí čiastočne prerazili líniu a zahájili ústup na západ. Ich cieľom bola severozápadná provincia Šen-si. Bohužiaľ netrvalo dlho a nepriateľ si ich ústup všimol. Letecké bombardovanie a pozemné boje zdecimovali Červenú armádu na polovicu pôvodnej veľkosti. V januári 1935 Mao Ce-tung prevzal kontrolu nad armádou, no veľa šťastia im to neprinieslo. Ľudia stále zomierali a keď v októbri 1935 dorazili do Šen-si, z armády ostalo iba sedemtisíc vojakov. Napriek tomu, že ústup nemožno považovať za vojenský úspech, cesta dlhá 6 400 kilometrov vzbudila medzi mladými ľuďmi obdiv a mnohých inšpirovala k vstupu do komunistickej strany.

Bitka pri vodnej nádrži Chosin, Kórejská vojna
Koncom novembra 1950 začala Čínska deviata armáda ohromujúci prekvapivý útok na jednotky OSN rozmiestnené pri vodnej nádrži Chosin vo východnej časti Severnej Kórey. Mao Tse-tung nasmeroval 150-tisíc čínskych vojakov, aby obkľúčili a zničili 30 000 mužov. Po počiatočnom úspechu pri útokoch však Číňania nedokončili obkľúčenie a umožnili jednotkám OSN uniknúť na juh. Viac ako dva týždne trvajúci ústup po náročnom teréne spôsobil straty na obidvoch stranách. Kým jednotky OSN dosiahli bezpečné územie Južnej Kórey, zahynulo, bolo zranených alebo nezvestných takmer 18-tisíc mužov. Pre Číňanov však išlo o Pyrrhovo víťazstvo, pretože stratili dvojnásobok vojakov. Vysoký počet úmrtí prinútil Číňanov, aby odložili ďalšie útoky, čo možno zachránilo Južnú Kóreu pred okupáciou.

Evakuácia vojsk Dohody z Gallipoli, I. svetová vojna
Napriek tomu, že budúci britský premiér Winston Churchill bol jedným z tvorcov operácie v Gallipoli, od tohto debaklu sa neskôr dištancoval. Pôvodne malo ísť o prevažne námornú inváziu, zlé počasie a následné straty spôsobené mínami prinútili zmeniť ju na pozemnú akciu. Spojenecké sily však utrpeli veľké straty sotva prešli pár kilometrov vo vnútrozemí. Po útoku na západnom fronte nakoniec prišiel príkaz na evakuáciu. Jedným z dôvodov, prečo sa väčšine vojakov podarilo uniknúť bola samostrieľajúca puška, ktorú zostrojil Austrálčan William Scurry. Vďaka tomu Turci uverili, že na nich vojaci stále strieľajú, hoci spojenci už z oblasti odišli.