V roku 1801 mal Londýn menej než milión obyvateľov. O 50 rokov neskôr ich bolo asi 2,5 milióna, ale 120-hektárový pozemok, kam sa pochovávalo, sa nezväčšil. Staré i nové hroby sa pravidelne exhumovali, aby mali nové mŕtvoly kde spočinúť. Z exhumovaných tiel sa ale šírili choroby, a tak mestská rada napokon došla k rozhodnutiu: v Londýne sa už pochovávať nebude!

Miesto toho vzniklo viacero nových cintorínov mimo mesta. Jeden z nich, Brookwood, ležal 37 kilometrov od srdca Londýna a dnes je najväčším cintorínom vo Veľkej Británii. Rozkladá sa na ploche 600 hektárov a navrhli ho tak, aby vydržal najmenej 350 rokov (v jednej „vrstve“ mŕtvol). Od Londýna však leží ďaleko, a tak pre mŕtvych i pozostalých postavili železnicu.

Od novembra 1854 vyrážal každý deň jeden vlak so zosnulými a pozostalými z Londýna do Brookwoodu zo špeciálneho nástupišťa na stanici Waterloo. Na 37 kilometrov dlhej trase nebola žiadna zastávka a cesta trvala približne 40 minút. Vlak dorazil do cieľa krátko po poludní, nasledovali pohreby a kary a spiatočná cesta. Pozostalí sa vrátili do Londýna o pol štvrtej poobede.

Podobne ako v bežných vlakoch, aj v tom pre mŕtvych boli rôzne triedy. Lístok do prvej triedy umožňoval rodine vybrať si, kam pochová zosnulého. Tiež jej bolo umožnené postaviť nad hrobom trvalý pomník. Lístok do druhej triedy už umožňoval len výber oblasti, nie konkrétneho miesta, a trvalý náhrobok bol za príplatok. Lístok do tretej triedy bol pre chudobných. Mimochodom, kupé sa delili nielen podľa triedy, ale aj vierovyznania, a to ako pre živých, tak i pre mŕtvych. Aby sa náhodou anglikáni nemiešali s katolíkmi a podobne.

Železnica sa ale nikdy neujala tak, ako dúfali jej prevádzkovatelia. V čase svojej vrcholnej slávy v rokoch 1894 až 1903 odviezla ročne len asi 2300 tiel, teda oveľa menej než predpokladaných 50-tisíc. V roku 1902 sa denné cestovanie zrušilo a vlak už vyrážal iba operatívne. V 30. rokoch už bolo výnimkou, ak cestoval viac než dvakrát týždenne.

Vlaku mŕtvych zazvonil do hrobu jeden z najhorších náletov, ktorý nemecká Luftwaffe vykonala nad Londýnom. V noci zo 16. na 17. apríla zničili bomby stanicu vlaku i časť koľajníc a po vojne sa rozhodlo, že prevádzkovanie vlaku nie je rentabilné. Po 87 rokoch mu bol koniec, za ten čas previezol asi 200-tisíc mŕtvych.