Nzinga Mbande sa narodila okolo roku 1583 a jej matka podľa legendy absolvovala ťažký pôrod. Dievča sa údajne dostalo na svet s pupočnou šnúrou omotanou okolo krku a miestni verili, že takíto ľudia vyrastú v silných a hrdých jedincov. Nzinginej matke veštkyňa údajne povedala, že jej dcéra sa stane kráľovnou.

Proroctvo, ak vôbec bolo vyslovené, nemuselo byť úplne scestné. Nzingin otec bol totiž kráľom ríše Ndongo, ktorá zaberala asi polovicu dnešnej Angoly. Ako dievča vyrastalo, sledovalo nielen vládnutie svojho otca, ale aj ťažkosti, ktoré obyvateľom Ndonga spôsobovala susedná krajina: Kongo.

Do konfliktu dvoch kráľovstiev vpadli Portugalci. Kresťanskí misionári označili územie dnešnej Angoly za mimoriadne vhodné pre založenie trhu s otrokmi a Portugalsko sa nemienilo tejto obchodnej príležitosti vzdať. Kráľ Ndonga spočiatku s Európanmi spolupracoval výmenou za to, že jeho poddaných sa obchodovanie s otrokmi nebude týkať.

Keď ale kráľ zomrel, Portugalci už nevideli dôvod na dodržiavanie dohody. Jeho syna zavreli do väzenia a ujali sa vlády nad kráľovstvom. Správcom krajiny sa stal portugalský guvernér.

Nzinga sa až do momentu, keď sa jej brat ocitol vo väzení, celej situácii prakticky len prizerala. Potom však dospela k rozhodnutiu, že Európania nesmú v Ndongu ostať pri moci. Vybrala sa teda priamo do guvernérovho sídla, kde chcela požadovať nielen prepustenie brata z väzenia, ale aj všetkých Ndongčanov z otroctva.

Guvernér však mladej žene ani len neponúkol kreslo, aby sa mohla posadiť. Nepovažoval ju za seberovnú ani dostatočne silnú, hoci bola treťou nástupníčkou na trón (po bratovi a strýkovi). Nzingu však všade sprevádzalo 50 mužských sluhov, a tak jednému z nich prikázala, aby si kľakol a oprel sa rukami o zem. Keď tak urobil, sadla si mu na chrbát a začala pred guvernérom vznášať požiadavky.

Guvernér si zrejme uvedomil, že stojí pred protivníkom, ktorý je silnejší, než sa spočiatku zdalo, a tak prisľúbil prepustenie Nzinginho brata z väzenia.

Krátko nato však Nzingin brat i strýko zomreli. Je dosť pravdepodobné, že ich ona sama nechala zavraždiť, aby sa dostala na trón. Niektoré historické pramene však hovoria o tom, že jej brat spáchal samovraždu, keď sa dozvedel, v akom stave sa kráľovstvo nachádza a že mu nedokáže pomôcť.

Nech je už pravda akákoľvek, v roku 1624 sa z Nzingy stala kráľovná Ndonga. Nestalo sa tak ale bez boja. Mala množstvo politických protivníkov, ktorým bola proti srsti predstava ženy na tróne. Dokonca ju vyhnali z krajiny a kráľovnou sa stala jej sestra, ktorá však bola len bábkou v rukách Portugalcov. Na druhej strane však Európania netušili, že kráľovná zároveň špehuje pre Nzingu a informuje ju o všetkom, čo sa v Ndognu deje.

Do roku 1629 sa Nzinge podarilo založiť nové kráľovstvo s názvom Matamba. Okamžite začala bojovať proti Portugalcom a chcela ich prinútiť k odchodu z Ndonga alebo aspoň k podpísaniu pre nich nevýhodnej mierovej zmluvy.

Poddaných získavala rôznymi spôsobmi, najčastejšie však išlo o otrokov, ktorým sa podarilo ujsť. Na druhej strane nechávala prepadávať karavány s otrokmi, ktoré smerovali k Portugalcom, a oslobodzovať zajatých Ndongčanov.

Trvalo 27 rokov, kým Portugalci hodili uterák do ringu. Medzitým sa Nzinge podarilo zjednotiť Matambu a Ndongo, niekoľkokrát Európanov poraziť a napokon ich prinútiť k podpísaniu mierovej dohody, ktorá na území jej kráľovstva zakazovala loviť otrokov a obchodovať s nimi.

Keď v roku 1663 Nzinga zomrela, zanechala po sebe odkaz, ktorý inšpiroval jej nasledovníkov celé stáročia až do roku 1975, keď Angola získala nezávislosť.