Vo februári 1991 sa Vojna v Perzskom zálive už chýlila ku koncu, keď ustupujúca iracká armáda podpálila viac než 700 kuvajtských ropných vrtov. Z púšte sa stala priam postapokalyptická krajina, každý deň zhorelo asi šesť miliónov barelov ropy a ohne planuli 30 týždňov. Plamene neraz šľahali do výšky sto metrov a stúpal z nich hustý čierny dym. Navyše dosahovali teplotu až 120 stupňov Celzia a ak sa aj niekto dostal dosť blízko, aby sa pokúšal hasiť, išlo o prakticky neuskutočniteľnú úlohu. Potom ale vstúpil do hry Big Wind (Veľký vietor).

Big Wind je postavený na podvozku tanku T-55. Vežu s kanónom ale nahradili dva prúdové motory, ktoré sa montovali do stíhačiek MiG-21. Tie sú doplnené šiestimi hadicami na vodu a výsledkom je vozidlo ako zo sci-fi filmu.

Sovieti dokázali hasiť požiare svojich ropných vrtov už s použitím jediného motora zo stíhačky MiG-15 namontovanom na podvozok nákladiaku. Práve nimi sa inšpirovala maďarská firma MB Drilling pri konštruovaní vozidla Big wind. Akurát použila dva ešte silnejšie motory a podvozok z tanku.

Toto hasičské pásové vozidlo sa koncom 80. rokov používalo na hasenie vrtov v Maďarsku, ale začiatkom roku 1991 ho prepravili do Kuvajtu, kde pomáhalo likvidovať tamojšie požiare. Na deviatich vrtoch, kde ho použili, uspelo stopercentne.

Big Wind sa nedá využiť pri hasení požiarov rodinných domov. Asi by narobil viac škody než úžitku. Je totiž možné, že steny niektorých domov by svojou silou zbúral. Prečo ale tak efektívne hasí plamene v ropných vrtoch?

Prvých päť až desať metrov ropného gejzíru totiž nehorí. Ropa totiž strieka spod zeme príliš rýchlo na to, aby sa stihla zlúčiť s kyslíkom a vzplanúť. A práve do týchto miest mieri Big Wind svoje hadice. Ropa sa zmieša s vodou navyše sa ochladí aj vzduch v okolí požiaru, takže teplota postupne klesne pod kritický bod a je po požiari.

Big Wind už dnes nie je v aktívnej službe, ale ostáva asi najimpozantnejším hasičským vozidlom, aké ľudia kedy skonštruovali.