MENU
Menu

Spektrum VIDEO: Posledná verejná poprava gilotínou: Ľudia si namáčali vreckovky do krvi

Písal sa 17. jún 1939, keď Eugéne Weidmann vyšiel v sprievode polície z väznice a vystúpil na pódium, kde ho čakala smrť. Sériový vrah sa mal stať posledným človekom, ktorého vo Francúzsku verejne popravia gilotínou.

VIDEO: Posledná verejná poprava gilotínou: Ľudia si namáčali vreckovky do krvi
Všetko začalo v roku 1937, keď Weidmann sfušoval únos americkej turistky Jean de Kovenovej. V tom istom roku zavraždil v Paríži a jeho okolí dve ženy a štyroch mužov. Počas vyšetrovania sa najprv zdalo, že zabíjal kvôli peniazom, no napokon sa zistilo, že obete systematicky neokrádal. Robil to najmä pre svoje zvrátené potešenie.

Sťatie ako forma popravy: cíti človek, že mu krkom prechádza oceľ?

Weidmann sa narodil v roku 1908 vo Frankfurte nad Mohanom a už v mladosti sa vyprofiloval ako nenapraviteľný kriminálnik. Sedel v polepšovni a neskôr aj vo väzení, kde stretol aj jednu zo svojich budúcich obetí.

Potvrdené: Angličania vymysleli predchodcu gilotíny, stínal efektívne

Súdny proces so záujmom sledovala tlač i verejnosť. Keď sudca vyniesol verdikt, hovorilo sa o ňom nielen v Paríži, ale i celom Francúzsku. 17. júna 1939 odsúdenca vyviedli pred väznicu Saint-Pierre, kde ho už čakalo pódium a pískajúci dav. Prizeral sa aj známy herec Christopher Lee, ktorý mal v tom čase len 17 rokov. Weidmanna policajti umiestnili tak, aby mu čepeľ preťala krk a hlavný kat Francúzska Jules-Henri Desfourneaux dlho neotáľal, kým ju spustil.

Hlava sa skotúľala a okolostojaci ľudia sa zachovali presne tak ako už počas Veľkej francúzskej revolúcie: vytiahli vreckovky a namáčali si ich do krvi popraveného. Vraj sa tak robilo pre šťastie. Masa ľudí, ktorá pódium obklopovala už pred popravou, však spôsobila ešte jednu vec: zdržanie. Najvyšší trest sa totiž vykonával pred svitaním, kým sa však policajti s odsúdencom predrali cez masu okolostojacich, Slnko už vyšlo. Svetlo tak umožnilo vznik nielen fotografií, ale aj krátkeho videa (nájdete ho pod článkom, ale nie je vhodné pre slabšie povahy).

Ako prebiehala poprava v 18. storočí? Nič pre slabé žalúdky

Po poprave úrady napokon uznali, že verejné vykonanie trestu nemá odstrašujúci charakter, ale je skôr lákadlom pre davy. Údajne malo odhaľovať „primitívne pudy človeka a povzbudzovať v ňom zlé správanie". Hysterické správanie davu pri poprave sa stalo takým škandálom, že prezident Albert Lebrun definitívne zakázal akékoľvek verejné vykonávanie trestu smrti.

Sťatie gilotínou bolo jediným spôsobom vykonania trestu smrti, aký Francúzska republika poznala. Gilotíny stínali od roku 1792 do roku 1977 a údajne nikdy nezlyhali. V porovnaní s trestami smrti, ktoré existovali pred Veľkou francúzskou revolúciou, boli dokonca gilotíny relatívne humánne. Šľachtici sa pred rokom 1792 síce zväčša stínali, avšak ruky katov boli podstatne nepresnejšie než gilotíny. Plebs sa zväčša vešal či upaľoval.

Aj v porovnaní s mnohými dnešnými trestami smrti je koniec pod čepeľou gilotíny jedným z najlepších čo sa týka bolesti a rýchlosti. Gilotína bola totiž vyvinutá priamo za účelom čo najmenej bolestivého odchodu zo sveta a zároveň tak, aby sa toho dalo pri poprave čo najmenej sfušovať. V závislosti od toho, koľko krvi sa v čase dopadu čepele nachádza v mozgu a tiež od hladiny glukózy v krvi sa doba, počas ktorej ostáva hlava „nažive", odhaduje na desať až 13 sekúnd. Po celý čas je však v bezvedomí následkom straty tlaku krvi.

DISKUSIA
9.5. 2019 22:00
Diskusia