Krajčírik dlhochvostý je spevavec, ktorý lieta v ázijských tropických lesoch. Na tomto malom vtáčikovi však nie je najzaujímavejší jeho zvukový prejav, ale to, akým spôsobom si stavia hniezdo. Vezme dva pevné listy zo stromu a pevne ich zošije, čím vytvorí pohodlný a bezpečný úkryt pred predátormi. Áno, naozaj je schopný vyrábať švy.
Samička krajčírika používa ostrý zobák, ktorým do listov vyďobe dierky. Následne vezme rastlinné vlákna či dokonca pavučiny a pustí sa do samotného šitia. Pracuje rovnako ako človek s ihlou a niťou, až kým hniezdo nie je pevné a bezpečné. Nevedno, ako sa to krajčírik naučil, ale zrejme má túto zručnosť zakódovanú v DNA, keďže je dedičná.
Proces šitia začína výberom správnych listov. Musia na strome pevne držať, aby uniesli váhu samičky aj mláďat. Dôležitým faktorom je aj výška. Ak nerastú aspoň meter nad zemou, krajčírik ich neberie do úvahy, pretože by boli ľahkou korisťou pre predátorov. Dôležitá je aj veľkosť listov, ktorú vták meria tak, že sa do nich najprv zabalí. Ak to dokáže, sú dosť veľké a tým pádom vhodné na šitie. Celkom ideálne je, ak rastú na konci konárov, čím vlastne znemožňujú predátorom priblížiť sa k hniezdu.
Krajčírik si pomáha nohami, ktorými stiahne listy k sebe. Po okrajoch vyďobe dierky a veľmi opatrne nimi preťahuje rastlinné vlákna či pavučiny. Jedno hniezdo má 150 až 200 švov. Vták si vie poradiť aj s prípadnými nehodami. Ak sa počas šitia list začne trhať, jednoducho pridá na exponované miesto viac švov. A keď sú škody nenapraviteľné, začne šiť na inom mieste, ale materiál, ktorý sa dá recyklovať, použije znovu. Je to jednoducho ekológ. Keď je hniezdo hotové, nanosí doň perie a trávu, aby ho vystlal. Následne môže začať kladenie a inkubácia vajíčok.
Vo videu si môžete šikovnosť tohto tropického vtáka pozrieť na vlastné oči.
