Päť potkanov tmavých zamotaných chvostami tak, že nemajú šancu na únik. Aj pre dospelého človeka s vyvinutým mozgom a protistojnými palcami by bolo rozpletenie uzla náročnou úlohou. Jedinou nádejou pre hlodavce je, že si chvosty odhryznú.

Krysí kráľ sa v starých spisoch prvýkrát spomína v polovici 16. storočia, ale dodnes sa nevie, či ide o prírodný fenomén, alebo výsledok ľudskej činnosti.

Najnovšie fotografie krysieho kráľa zverejnil ruský farmár Alibulat Rasulov, ktorý na svojom poli neďaleko mesta Stavropol objavil päť malých zamotaných potkanov tmavých. Niektoré sa utopili počas prudkého lejaku, iné boli ešte nažive. Rasulov vyslovil hypotézu, že hlodavce splietla dokopy ich matka, aby ich udržala počas dažďov pohromade.

Mnohí ľudia označujú krysieho kráľa za hoax, ale faktom ostáva, že tento jav sa vyskytuje aj u iných hlodavcov s dlhými chvostami. Napríklad u veveričiek. Tie sa tiež podarilo natočiť na kameru.

O pôvode krysieho kráľa existuje viacero hypotéz. Keďže sa najčastejšie vyskytuje u potkanov tmavých (ich zastaraný názov je krysa), ktoré žijú v úzkych norách, najčastejšie akceptovaná hypotéza tvrdí, že ich chvosty prichádzajú do kontaktu s lepkavou tekutinou, napríklad močom. Keď sa zlepia, zvieratá sa snažia oslobodiť, ale tým sa len viac do seba zaplietajú.

Nech je, ako chce, tento fenomén bude nielen vedcov trápiť ešte dlho. Až dovtedy, kým na vlastné oči neuvidia, ako krysí kráľ vzniká.