V stredoveku si nielen králi, ale aj rôzni šľachtici a obchodníci začali uvedomovať, že chcú spať o pár tried lepšie než obyčajní ľudia. A tak sa začali vyrábať matrace plnením perím, vlnou či konskou srsťou, perové vankúše a hebké prikrývky. Hľadelo sa však aj na samotnú posteľ, ktorej konštrukcia bola zdobená rezbami, maľbami a závesmi.

V 14. storočí už posteľ patrila k najcennejším predmetom v domácnosti. Mnohé postele sa vyrábali nielen preto, aby sa na nich majiteľ dobre vyspal, ale aj preto, aby očarili návštevníkov. Niet divu, že sa často nachádzali v miestnostiach, ktoré by sme dnes nazvali obývačkami. Tu si ich totiž mohli hostia dobre poobzerať a postele boli neraz témou rozhovorov. Na tých najlepších sa však v podstate vôbec nespalo.

Bolo to práve v tomto období, keď sa prvýkrát objavila posteľ s nebesami. Štyri stĺpy podopierali „strop“, ktorý fungoval ako držiak pre závesy. Tie skutočne plnili aj funkciu zabezpečovania súkromia, keďže majitelia postele neraz spávali v jednej miestnosti s deťmi a služobníctvom.

Zrejme najhonosnejšou posteľou, aká v týchto časoch vznikla, že takzvaná „Veľká posteľ z Ware“. Koncom 16. storočia ju vyrobil rezbár Jonas Fosbrooke z anglického regiónu Hertfordshire za panovania kráľovnej Alžbety I. Išlo o ozajstné umelecké dielo zdobené hodvábom, zamatom, kožušinami a dokonca aj zlatom. Má rozmery 338x326 centimetrov a údajne je dosť veľká, aby poskytla miesto štyrom párom. K tomuto výroku sa určite viaže pikantná historka, ale bohužiaľ sa nezachovala. Posteľ však stále existuje a dá sa vidieť v Múzeu Viktórie a Alberta v Londýne.

Posteľ zrejme vznikla v rámci „reklamnej kampane“. Mestečko Ware totiž ležalo asi deň cesty od Londýna a v miestnych hostincoch často zastavovali tí, ktorí cestovali na sever. Konkurencia týchto hostincov bola veľká a majiteľ jedného z nich dal vyrobiť čo najhonosnejšiu posteľ, aby prilákal klientelu.

Posteľ sa prvýkrát spomína v zápiskoch nemeckého šľachtica, ktorý v roku 1596 prechádzal cez Ware. O päť rokov neskôr sa dokonca dostala do slávnej Shakespearovej hry Večer trojkráľový alebo Čo len chcete. Jedna z postáv, sir Toby Belch, v nej o kuse papiera povedal, že je „velikánsky ako kus prestieradla na posteľ Warskú v Anglicku“. Objavila sa aj v mnohých ďalších literárnych dielach.

V priebehu stáročí sa posteľ stala aj predmetom vandalizmu. Do stĺpov podpierajúcich nebesia vyrývali svoje mená mnohí z tých, ktorí v nej strávili noc. Presúvala sa z hostinca do hostinca, až kým ju v roku 1931 nekúpilo Múzeum Viktórie a Alberta. Oddelenie nábytku za ňu vtedy zaplatilo štyritisíc libier, čo bolo štyrikrát viac, než mohlo za rok minúť na kúpu exponátov. Dnes je v rámci múzea jedným z najnavštevovanejších exponátov.