Churchill má tú smolu, že sa nachádza priamo na trase, ktorou migrujú medvede biele. Predátori sa v snahe nájsť potravu presúvajú popri pobreží Hudsonovho zálivu a hľadajú tulene. A hoci ich lovecká sezóna trvá len počas jesene, keď sa začínajú formovať ľadové kryhy, v uliciach mestečka vidno tieto dravce po celý rok.

Mestečko bolo kedysi len odľahlou osadou, z ktorej sa však stal pomerne dôležitý prístav pre obchodovanie s kožušinami a neskôr tu dokonca Američania postavili vojenskú základňu. Po druhej svetovej vojne tu zasa vzniklo výskumné stredisko rakiet, ktorými sa zbierajú údaje z atmosféry. Dokonca čelilo skaze, keď tu Briti chceli testovať jadrové zbrane, ale napokon sa rozhodli pre Austráliu.

Dnes je Churchill populárny práve vďaka medveďom bielym, ktorých na okolí žije asi 800. Tým myslíme celoročnú prítomnosť, počas loveckej sezóny ich počet stúpne až na desaťtisíc. Práve v tom čase sem prichádza najviac turistov, keďže je prakticky isté, že uvidia dravce naživo. Využívajú sa špeciálne vozidlá, aby sa nestalo, že skupina turistov sa stane lovnou zverou.

Na rozdiel od turistov sa obyvatelia Churchillu so predátormi skôr trápia. Na okrajoch mesta museli vztýčiť tabule, ktoré upozorňujú, aby sa človek nevydával do okolia sám. Väčšina tunajších ľudí necháva dvere svojich domovov i áut otvorené, to pre prípad, že by sa niekto iný potreboval rýchlo skryť.

V minulosti sa medvede, ktoré sa zatúlali do mesta, rovno odstreľovali. Ich celosvetovo klesajúci počet však prinútil tunajšie úrady zvoliť šetrnejší prístup, a tak v Churchille vznikla väznica pre medvede. Keď človek zbadá dravca, zavolá na infolinku a čo nevidieť je na mieste hliadka, ktorá skúša medveďa odplašiť petardami a gumovými projektilmi. Ak postup nefunguje, dravca uspia a odvezú za mreže.

a
Zdroj: Shutterstock

Väznica sa nachádza v bývalom vojenskom hangári a medvede tu ostávajú až 30 dní. Kŕmia ich iba snehom a vodou, aby si predátori zapamätali, že v meste nenájdu potravu. Medveď biely je zvyknutý dlhý čas nejesť, takže táto procedúra mu neublíži, rozhodne sa z nej však neteší. Prevádzkovatelia zariadenia však tvrdia, že sem medvede neumiestňujú za trest, ale pre ich ochranu. Keby totiž niekomu v meste ublížili, čakalo by ich utratenie.

Po uplynutí „odvykačky“ dravce znova uspia a helikoptérou ich odvezú ďalej od mesta. Dostanú pod kožu čip a tak sa dá ich pohyb monitorovať. Ak sa nájde nejaký recidivista, ktorý opäť zamieri do ulíc, vo väznici pobudne dlhšie. Ak je ale očividné, že sa už odmieta vrátiť do divočiny (je príliš mladý či naopak starý), putuje do zoo vo Winnipegu.