Tento makabrózny rituál volali Rimania „supplicia canum“, teda „trestanie psov“. Mal pripomínať drsné obdobie v dejinách Ríma, konkrétne roky 390 až 387 pred Kristom, kedy Večné mesto vyplienili Galovia. Supplicia canum mal zabezpečiť, aby psy počas strážnej služby nikdy nezaspali a včas varovali ľudí pred nebezpečenstvom.

V opačnej úlohe fungovala počas rituálu hus, ktorá je aj dnes známa ako výborné strážne zviera. Aj v časoch, keď Rím čelil ohrozeniu vlastnej existencie, to boli podľa legendy práve husi, ktoré upozornili obrancov na prítomnosť Galov v meste. Vďaka operencom tak Rím pretrval, časy najväčšej slávy ho mali ešte len čakať.

Konflikt medzi Rimanmi a Galmi začal takpovediac nešťastnou zhodou okolností. Senoni, jeden z mnohých galských kmeňov, prekročili Alpy a vydali sa do Itálie, kde chceli slúžiť ako žoldnieri. Keď sa však objavili neďaleko etruského mesta Clusium (dnešné Chiusi) v Toskánsku, Etruskovia, vystrašení zjavom barbarov, požiadali Rím o pomoc pri vyjednávaní.

Rimania k Senonom poslali vyslancov, došlo však k bitke, pri ktorej Riman zabil galského náčelníka. Vzbĺkol konflikt, ktorý mohol zničiť celý Rím.

Galovia chceli najprv uzavrieť mier, ale požadovali, aby im Rimania vydali vraha. Ten ale pochádzal z významného rodu Fabiovcov, a tak čosi podobné neprichádzalo do úvahy. Senoni pod vedením náčelníka menom Brennus tak vypravili k Rímu vojsko. Légie im síce prehradili cestu na brehoch rieky Allia, ale utrpeli zdrvujúcu porážku. Utečenci sa ukryli v meste Veii, a tak si obyvatelia Ríma mysleli, že z armády neprežil nik. Klásť ďalší odpor Galom teda považovali za zbytočné.

Rimania teda nanosili všetky cennosti na pahorok Kapitol, ktorý opevnili. Senoni dobyli celý zvyšok mesta, ale Kapitol sa im získať nepodarilo. Medzitým sa vojaci, ktorí sa ukryli vo Veii, preskupili a rozhodli sa prelomiť obliehanie Kapitolu. Za posla, ktorá mal obrancom priniesť správu o pripravovanom útoku, zvolili Cominia Pontia. Ten prekonal rieku Tiber a po skaliskách sa vyšplhal na Kapitol, kde odovzdal správu a namieril si to späť do Veii.

Galovia si ale všimli stopy, ktoré Pontius zanechal, a objavili cestu po skalách. Práve po nej chceli viesť rozhodujúci útok. Strážcovia a psy, ktoré mali strážiť prístupovú cestu, zaspali, a Galovia mali Kapitol ako na tanieri. Našťastie pre Rimanov narazili na neočakávanú stráž v podobe husí, ktoré sa chovali neďaleko chrámu bohyne Juno. Operence narobili taký lomoz, že obrancovia sa ihneď prebrali a dokázali útok Galov odraziť.

Husi sa stali hrdinkami Ríma a psy boli potrestané. Na pamiatku ich poníženia sa potom každoročne konal supplicia canum. Počas rituálu sa obetovali psy za chyby ich predkov, a to pred zrakom posvätnej husi. Zdroje sa líšia, ale rituál sa konal medzi 18. júlom a 3. augustom. Koľko psov pri ňom každý rok skončilo na kríži sa nevie.