Presne tak ako ich majitelia, aj mačky sa zle stravujú a menej pohybujú. Vážia v priemere o dvadsaťpäť percent viac ako pred desiatimi rokmi a je u nich štyrikrát väčšia pravdepodobnosť, že dostanú cukrovku, ako pred tridsiatimi rokmi.

Vypasené mačky tiež riskujú vážne zdravotné problémy s pečeňou či artritídu. Ich koža trpí, pretože sa nevedia poriadne natiahnuť, aby si ju poriadne očistili.

Rušná premávka a fakt, že majitelia chcú mať zo svojich domácich miláčikov radšej spoločníkov ako lovcov, prispieva k tomu, že osem a pol milióna britských mačiek trávi viac a viac času v uzavretých priestoroch.

Vedci upozorňujú tiež na moderný životný štýl, ktorý sa vôbec nesnúbi s génmi mačiek. "Dostávajú od nás chutnú bohatú stravu, na ktorú neboli tisíce rokov zvyknuté. A geneticky sú na rom stále tak isto, ako keď lovili a občasne svoju korisť konzumovali," hovorí Dr. Stijn Niessen, ktorý vedie v Hertfordshire prvú britskú kliniku pre výskum cukrovky u mačiek.

Veterinár, ktorý liečil minulý rok na svojej klinike viac ako sto mačiek, konštatuje, že tieto staré gény im pomáhali kedysi uchovávať životne dôležitú energiu až do ďalšieho pokrmu, ale teraz im pomáhajú akurát tak k cukrovke. Tá sa u nich podobne ako u ľudí prejavuje v strednom a staršom veku.

Takú mačku, akú minulý mesiac prijali do útulku v Battersea, tam ešte nevideli. Desaťkilogramový Titan váži prinajmenšom dvakrát viac ako by mal a v útulku je najnovším prírastkom z morbídne obéznych mačiek, ktoré tam ich znepokojení majitelia prinášajú.

Pracovníčka útulku Lindsey Quinlanová uviedla pre Sunday Times, že väčšina z ich nebezpečne tlstých mačiek žila predtým v uzavretých domoch. "Ľudia často dávajú svojim domácim miláčikom príliš veľa jedla alebo nevhodných druhov jedla, aby im vyjadrili svoju lásku. V skutočnosti ich však týrajú."