Starovekí Rimania využívali nielen brutálne spôsoby mučenia, ale i kruté tresty smrti. Popravovalo sa za mnohé zločiny od znásilnenia a vraždy až po cudzoložníctvo, nactiutŕhanie a zradu. A techník, ako odsúdenca poslať na večnosť, bolo neúrekom.
Boudica: Žena, ktorá pripravila Rimanom krutú pomstu
Pre najhorších kriminálnikov, zbehnutých otrokov a kresťanov bola vyhradená iná metóda popravy. Bola podstatne jednoduchšia než poena cullei, ale o nič menej krutá. Volala sa „damnatio ad bestias" a spočívala v tom, že odsúdenca zvrhli do arény s divokými šelmami, ktoré ho roztrhali. Pre výkon tohto trestu sa často využívalo aj Koloseum.
Muži a ženy, pred ktorými sa triasol Rím
Panny vestálky, teda kňažky bohyne Vesty, sa zasvätili celibátu. Ak ich prichytili pri súloži, čakal ich vyhradený trest: pochovanie zaživa. Časté bolo aj ukrižovanie, ktoré sa však považovalo za taký bolestivý a najmä ponižujúci spôsob smrti, že rímski občania od neho boli zväčša ušetrení.
Podľa jednej verzie legendy Tarpeia pristúpila ku kráľovi kmeňa Sabínov Titovi Tatiovi, ktorý v 8. storočí pred Kristom zaútočil na Rím. Ponúkla, že otvorí brány citadely na Kapitole výmenou za zlaté náramky. V inej verzii zasa kráľ zbadal v očiach ženy chamtivosť a on bol tým, kto inicioval zradu.
Trajánov stĺp: pamiatka na víťazstvá bojovného rímskeho cisára
Keď Tarpeia otvorila sabínskym bojovníkom bránu do mesta, miesto toho, aby ju zasypali zlatom, utĺkli ju na smrť svojimi štítmi. Aj oni totiž pohŕdali zradcami a potrestali ju za to, že sa obrátila chrbtom voči svojmu ľudu. Tarpeino telo podľa legendy pochovali pod útes, ktorý dnes nesie jej meno.
Tarpeinu skalu Rimania využívali stovky rokov a pod ňou končili životy všetkých zradcov, ktoré boli rímskymi občanmi. Až v 1. storočí zákon túto formu popravy zakázal.
Autor: Noel
Foto: Public Domain, Shutterstock
