Tarantula apúlska (Lycosa tarentula) je pavúk patriaci do čeľade Lycosidae. Je to početná čeľaď pavúkov, ktoré si netkajú siete ako napríklad križiak, ale obývajú úkryty v pôde alebo pod kameňmi. Svoje bydlisko a najbližšie okolie síce opletajú pavučinami, ale korisť chytajú na nočných pochôdzkach vo svojom lovnom revíri.

Tarantula je teplomilný pavúk a žije v krajinách južnej Európy okolo Stredozemného mora. Viacerí menší zástupcovia tejto čeľade, ktorí sú prispôsobení na prekonávanie chladných zím – napríklad Pardosa amentata alebo Alopecosa cuneata – sú bežné aj v strednej Európe. Aj keby sa klimatické podmienky v nížinách strednej Európy zmenili a podnebie by sa u nás výrazne oteplilo, vysoké pohoria, ktoré oddeľujú južnú Európu, by boli asi neprekonateľnou prekážkou pre postup teplomilnej tarantuly do našich krajov.

Najväčší pavúk tejto čeľade Hogna singoriensis je rozšírený od Mongolska a Číny cez strednú Áziu, juhoruské a ukrajinské stepi až na južné Slovensko a juhozápadnú Moravu. Tieto lokality sú najsevernejšie miesta výskytu tohto pavúka, ktorého samičky dosahujú veľkosť až štyri a pol centimetra. V niektorých oblastiach Čiech a Moravy sa aj tomuto pavúkovi hovorí tarantula. Pred niekoľkými rokmi vyšiel v časopise ŽIVA článok kolektívu autorov s názvom „Návrat tarantule aneb slíďák tatarský opět v České republice“. Časopis pripojil aj mapku nálezov z juhovýchodnej Moravy neďaleko slovenských hraníc. Hogna singoriensis na juhozápadnom Slovensku teda určite žije, ale tú skutočnú juhoeurópsku tarantulu apúlsku u nás nenájdete.

Pavúk Lycosa tarentula dostal meno podľa starovekého talianskeho mesta Tarent v juhotalianskom kraji Apúlia. Už v staroveku sa mylne predpokladalo, že jed tohto pavúka je nesmierne silný, že môže usmrtiť aj človeka a že človek uhryznutý tarantulou dostáva strašné kŕče a bolesti, ktoré ho nútia pohybovať sa ako pri tanci, až kým spotený a úplne vysilený neklesne na zem. Takýto záver predpokladal uzdravenie. Podľa inej verzie sa mohol človek uzdraviť a prekonať pavúčí jed vo svojom tele iba tancom až do vysilenia, preto v určitých krajoch – a táto povera bola rozšírená práve v okolí Tarentu – vyhrávali uhryznutým ľuďom rezké melódie, kým neodpadli od únavy. Odtiaľ pochádza názov svojrázneho rýchleho tanca – tarantely, ktorý prenikol aj do Španielska a odtiaľ do Latinskej Ameriky. Uhryznutie tarantuly však vôbec nie je životu nebezpečné a nie je bolestivejšie než bodnutie včely.

Tarantula na Slovensku? Nebojte sa

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás