Štyritisíc vedcov prišlo v priebehu arktického leta v januári do Antarktídy, aby študovali pozoruhodný ekosystém, ktorý odhaľuje rozmanitosť života. 

Okrem nich tu bolo asi tisíc nevedcov - kuchárov, potápačov, mechanikov, údržbárov a aj jeden kňaz najjužnejšie umiestnenej misie východnej pravoslávnej cirkvi na vrchole skalnatého kopca pri stanici Rus Bellinghausen. 

Výsledky štúdií, ktoré teraz zverejnili, by mohli mať vplyv na hľadanie života mimo Zeme. Vedci napríklad našli stopy postupného znečisťovania atmosféry v pôvodnom starobylom ľade a analyzovali ich. To by mohlo potvrdiť, ako oxid uhličitý kolíše v priebehu tisíce rokov. Štruktúra ľadu môže odhaliť, ako sa postupne po miliardy rokov vytvárali kontinenty.

Antarktída je najdivokejší, najpustejší a najtajomnejší zo všetkých kontinentov. Vedci ho nazývajú aj kontinentálnym „mrazákom“ veľkosti Spojených štátov a polovice Kanady. Študovali túto oblasť v nádeji, že by mohla odpovedať na otázky ako: Odkiaľ sme prišli? A sme vo vesmíre sami?

Prví prieskumníci vkročili do Antarktídy pred 194 rokmi, keď v 19. storočí hľadali nové lovištia a objavili tu bohatstvo veľrýb a tuleňov, čo im poskytlo zdroj tuku a kožušín, ale súčasne zaplavilo pobrežie Antarktídy krvou.Od tej doby sa kontinent v tvare ľudskej päste ukázal ako truhla s pokladom pre vedcov, ktorí sa snažia zistiť všetko od vzniku vesmíru až po údaj, do akej výšky porastie hladina mora súčasne s globálnym otepľovaním.

„Je to okno do vesmíru a času,“ povedal Kelly Falkner, šéf tzv. Polárneho programu pre US National Science Foundation. Uprostred chladného antarktického leta vedci z rôznych odborov skúmali vznik kontinentu, náznaky znečistenia v pôvodnom starobylom ľade a známky nezastaviteľného topenia.

Napríklad NASA využíva odľahlosť Antarktídy, aby študovala podmienky, aké budú mať ľudia, ak navštívia Mars. Antarktída vyvoláva predstavu tichých hôr a bielych náhorných plošín, no tento kontinent je ďaleko od predstavy spiaceho svetadielu. Asi 98 percent je pokrytých ľadom, ale ľad je neustále v pohybe. Teploty sa môžu pohybovať od pár stupňov nad nulou v oblasti Južných Shetland a Antarktického polostrova až po hlboké mrazy vo večne zamrznutých oblastiach v blízkosti južného pólu. 

Sú tu mnohé aktívne sopky, a tak existujú miesta, kde sa more varí na 100 stupňoch Celzia, zatiaľ čo inde môže mať teplotu pod úrovňou 0 stupňov. Vedci dokonca našli ryby žijúce v tme v hĺbke 740 m pod hrubou vrstvou ľadu v Rossovom ľadovom šelfe veľkosti Francúzska.