Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Moai sú vysoké sochy vytesané z vulkanického tufu a ide jednoznačne o hlavný symbol Veľkonočného ostrova. Väčšina z nich má podlhovasté tváre, vysoké čelá a vážne výrazy. Ich veľkosť sa rôzni, pričom najväčšia, no nedokončená socha meria viac ako 20 metrov a váži približne 270 ton.

Väčšina moai sa nachádza na kamenných plošinách zvaných ahu, ktoré pravdepodobne slúžili ako rituálne miesta. Archeológovia predpokladajú, že sochy predstavovali predkov alebo významných členov komunity, ktorých úlohou bolo ochraňovať obyvateľov a zabezpečiť im prosperitu.

Prvými obyvateľmi Rapa Nui boli Polynézania, ktorí na ostrov priplávali v 12. alebo 13. storočí. Táto komunita bola odrezaná od zvyšku sveta a musela si vytvoriť vlastnú kultúru a spôsob života. Výroba moai predstavovala tak jedinečný prejav ich viery a schopností.

Sochy vytesávali v lome Rano Raraku, kde sa dodnes nachádza viac ako 400 nedokončených moai. Predpokladá sa, že na ich stavbu používali kamenné nástroje a veľké drevené páky. Každý moai pravdepodobne vznikol na objednávku konkrétneho klanu alebo rodiny, takže ich výstavba bola akýmsi prejavom spoločenského postavenia a prestíže.

Jedným z najväčších tajomstiev Rapa Nui zostáva spôsob, akým domorodci presúvali obrovské sochy z lomu na ahu, ktoré boli často vzdialené desiatky kilometrov. Hypotézy o transporte sa líšia. Niektorí odborníci tvrdia, že moai ležali na saniach a ich pohyb uľahčovali guľaté valce z kmeňov stromov.

Iní vedci, ako napríklad antropológ Carl Lipo, naznačujú, že obyvatelia ostrova sochy „rozhojdali“ a pomaly posúvali do cieľa pomocou lán. Táto teória sa opiera o experimenty, pri ktorých malé tímy dokázali podobným spôsobom presúvať repliky sôch.

Sochy moai pravdepodobne slúžili náboženským a symbolickým účelom. Domorodci verili, že ich predkovia majú moc ovplyvňovať osud žijúcich – zabezpečovať úrodu, chrániť pred nepriateľmi a prinášať prosperitu. Tváre moai smerujú k osadám akoby strážili obyvateľov, zatiaľ čo ich pohľad upierajú k oblohe, čím odkazujú na spojenie medzi svetom živých a mŕtvych.

Niektoré moai majú červené kamenné čiapky zvané pukao, ktoré zrejme symbolizovali vlasy alebo korunu. Tieto čiapky dodávali sochám ešte väčší nádych autority a posvätnosti.

História Veľkonočného ostrova však nie je len o jeho slávnych sochách, ale aj o tragédii. Obyvatelia Rapa Nui v honbe za prestížou pravdepodobne spotrebovali všetky prírodné zdroje ostrova. Intenzívna výstavba moai viedla k odlesňovaniu, čo spôsobilo ekologický kolaps. Bez stromov nedokázali stavať kanoe na rybolov.

Následkom toho sa medzi klanmi začali šíriť konflikty, ktoré viedli k úpadku kultúry. Domorodci postupne prestali vyrábať a udržiavať moai. Keď na ostrov v 18. storočí dorazili európski moreplavci, našli už len zdecimovanú populáciu, ktorá bojovala o prežitie.

Veľkonočný ostrov je dnes zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO a priťahuje tisíce návštevníkov ročne. Sochy moai nielenže odhaľujú fascinujúcu minulosť, ale aj pripomínajú krehkosť ekosystémov a dôležitosť ochrany kultúrneho dedičstva. Rapa Nui tak zostáva miestom plným tajomstiev, ktoré stále čakajú na úplné odhalenie.