<p>Letecká základňa pri dedine Željava, umiestená vnútri vyše 1600 metrov vysokého horského masívu Plješevica bola unikátom, aký v Európe skoro nemá obdoby. Ráno 16.5. 1992 ale skoro 60 ton výbušnín vykonalo dielo skazy a veľkolepé podzemné letisko sa stalo minulosťou. K explóziam, ktoré pocítili aj obyvatelia 15 kilometrov vzdialenej západobosenskej metropole Bihać, dali rozkaz velitelia letectva JNA, ktoré narýchlo opúšťalo nepokojné chorvátske a bosenské územie. Ešte pred pol rokom pritom zo Željavy štartovali MiGy-21 k náletom na centrum Záhrebu a ďalšie ciele v Chorvátsku, ktoré bojovalo o nezávislosť.<br /><br />

Podzemné letisko Željava (Objekt 505) bolo jedným z najprísnejšie utajovaných objektov bývalej Juhoslávie. Prvé MiGy-21 tam pristáli v máji v 1968. Iba o tri mesiace neskôr sa základňa dostala do ostrej prevádzky. Dôvodom bola invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968, ktorá vtedajšie  velenie juhoslovanskej armády veľmi vydesila.  Željava sa osvedčila, hoci ešte nebola ani po 12 rokoch výstavby celkom hotová. Lietadlá ukryté v tuneloch dlhých niekoľko stoviek metrov trápil všadeprítomný prach, ktorého sa zbavili až koncom 70. rokov. Až vtedy bol totiž obrovský bunker s chodbami dlhými celkovo 3,5 kilometra konečne hotový.

Vo vnútri našlo v prípade potreby pohodlie tisíc vojakov až na mesiac, hlavným účelom tunelov v alebo bolo schovať bojové lietadlá. Tých bolo v podzemí bežne asi 50, v prípade potreby sa ale do troch chodieb dlhých 350, 400 a 500 metrov mohlo vojsť až  sto „dvadsaťjednotiek“. Na základni pôsobila aj letka prieskumných strojov, tie ale boli vonku, do vchodov prispôsobených pre MiGy sa totiž nezmestili. Podobne dopadli na prelome 80. a 90. rokov aj najmodernejšie lietadlá JNA, stroje MiG-29.

Tajná letecká základňa Željava: Vedeli o nej iba vyvolení

Plus TV

Honey Blossom: Poťahá vám pod nosom medové motúzy

Ktorý štát má najviac pyramíd? Egypt to rozhodne nie je

Sophia Burns: V práci zisťuje, kam je až ochotná zájsť

Výber pre vás