Fotografiu, ktorú môžete vidieť nižšie, mnohí prirovnávajú k tej, ktorá zvečnila Adolfa Hitlera s nemeckým ovčiakom. Na oboch sú diktátori v súkromí, v momente, kedy si mysleli, že ich verejnosť nikdy neuvidí. Opak sa však stal pravdou. Stalinovu fotku zhotovil Nikolaj Vlasik, ktorý roky pôsobil ako šéf jeho ochranky.
Aký bol Josif Stalin v súkromí? Podľa dobových výpovedí mal rád biliard, rád sa hral s deťmi, flirtoval s manželkami svojich kolegov, priveľa pil a mal slabosť pre banány. Taktiež bol zanieteným záhradkárom a hrdil sa svojimi ružami a citrónmi. Mal v obľube západné filmy, najmä westerny režiséra Johna Forda a obzvlášť snímku Stalo sa to v jednu noc s Clarkom Gablom. A údajne, keď chcel niekoho očariť, bez problémov to dokázal. Taktiež platilo, že ak Stalin zle vyslovil nejaké slovo, ktokoľvek, kto hovoril po ňom, si dal pozor, aby urobil tú istú chybu a diktátora neponížil.
Aj Stalinov zmysel pre humor zaváňal tyraniou. Z kolegov urobil strachopudov a potom sa bavil tým, že strápňoval ich úslužnosť a snahu vyhovieť mu. Za zábavný považoval aj fakt, že počas Veľkého teroru v 30. rokoch sa ľudia priznávali aj k tomu, čo neurobili.
Na dôkaz toho kedysi koloval nasledujúci vtip: Stalin stratí svoju obľúbenú fajku, sťažuje sa na to a napokon ju nájde pod pohovkou. Keď sa o tom dozvie Berija, hlava tajnej polície a hlavný kat, vykríkne: „To nie je možné! Už traja ľudia sa priznali ku krádeži.“ Je to vlastne vtip na druhú, keďže síce bol antistalinovský, ale sám Stalin ho mimoriadne rád rozprával.
Nikolaj Vlasik sa stal šéfom Stalinovej ochranky ešte v roku 1931 a stal sa prakticky členom rodiny. To ho ale neuchránilo pred diktátorovou pomstou, keď ho v roku 1952 obvinili z účasti na sprisahaní. Zbavili ho funkcie, no nepopravili, a on zomrel v roku 1967.
Vo svojich pamätiach uviedol: „Stalin ma nesmierne urazil. 25 rokov som svoju robotu vykonával výborne a vyslúžil som si len samú chválu a ocenenia. A teraz ma vylúčili zo strany a zavreli do basy. Za bezhraničnú oddanosť ma vydal na milosť a nemilosť mojich nepriateľov. Ale nikdy som ani z jediného momentu situácie, v ktorej som sa vtedy ocitol, ani z jediného posmešku, ktorý som musel znášať za mrežami, nevinil Stalina a nemal som v srdci voči nemu zášť.“
Pozrime sa však ešte na kúsok z pamätí Stalinovej dcéry Svetlany Allilujevovej: „Vlasik bol negramotný, hlúpy, drsný a nesmierne drzý despota. Moc ho skorumpovala do takej miery, že začal diktovať umelcom, ako majú tvoriť, aby sa zapáčili súdruhovi Stalinovi. A oni ho poslúchali. Žiadny slávnostný koncert vo Veľkom divadle alebo v Gruzínskej sále sa nekonal bez Vlasikovho súhlasu.“
