Špička ruského Specnazu: Komando Vympel má 30 rokov

Tváre týchto ľudí nepoznáme. V dave by ste ich nerozoznali. Nosia civilné oblečenie, civilné účesy a ani postavami sa nijako nepodobajú na nabúchaných drsniakov, ako si bežný človek predstavuje vojakov elitných jednotiek. Práve naopak, členovia Vympelu vyzerajú skôr ako úplne obyčajní ľudia, učitelia, lekári, inžinieri. Do takého chlapíka by si bez obáv trúfol hocijaký pripitý hlavohruď v krčme. A urobil by asi najväčšiu chybu svojho života. Za nenápadným vzhľadom sa skrývajú najlepší vojaci, akých celá obrovská ruská vojenská mašinéria bola schopná vytvoriť.

Útvar Vympel patrí do Centra špeciálneho určenia Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Jeho primárnou úlohou je boj proti terorizmu. Protiteroristických útvarov je v Rusku veľa, Vympel však má medzi nimi osobitné postavenie. Táto jednotka je určená na mimoriadne náročné operácie v ekologicky citlivom prostredí, ako sú atómové elektrárne, chemické závody a podobne, kde sa vyžaduje chirurgická presnosť zásahu. Pochopiteľne, keďže takých útokov nie je veľa, Vympel vo veľkom operuje v Čečensku a oslobodzuje rukojemníkov spolu s inými špeciálnymi jednotkami. Jeho pôvodnou úlohou však malo byť niečo úplne iné.

Celé sa to začalo presne 19. augusta 1981, keď papaláši z KGB rozhodli, že potrebujú špičkovú jednotku, schopnú páchať rozsiahle škody na nepriateľskom území. V tom čase KGB už malo niekoľko špeciálnych útvarov, žiadalo sa mu však niečo viac. Na zatvorenom zasadnutí politického byra komunistickej strany a vlády 19. augusta 1981 padlo rozhodnutie vytvoriť novú jednotku, ktorá dostala názov Vympel (plamenec). Personál do nej mali vyberať len z najskúsenejších dôstojníkov dvoch už existujúcich útvarov Kaskad a Zenit.

Týmto ľuďom sa dostalo najkvalitnejšej prípravy, akú bol Sovietsky zväz schopný svojím elitným vojakom poskytnúť. Členovia Vympelu trénovali maskovanie u profesionálov vo Vietname, snajperskému umeniu ich učili ostrostrelci na Kube, v Guatemale a Hondurase, v alpinizme ich zdokonaľovali najlepší sovietski horolezci. Samozrejmosťou bola absolútna fyzická príprava, vtedy ešte takmer neznáme bojové umenia, zručnosti v likvidácii nepriateľa bez zbraní, taktika boja v meste, v džungli, v ľadovej tundre alebo pod vodou. Mali vedieť riadiť ľubovoľný dopravný prostriedok od bicykla až po lietadlo, ovládať všetky známe druhy zbraní, poskytovať zdravotnú pomoc, vyrábať bomby z bežne dostupných chemických prostriedkov, čítať a kresliť mapy a skákať s padákom. Príprava takého vojaka trvala asi 5 rokov.

Toto všetko však bolo len špičkou ľadovca, čo všetko museli ovládať vojaci jednotky. Vympel sa vytvoril s konkrétnym cieľom mať po ruke špičkovú jednotku, schopnú napáchať obrovské škody na území nepriateľa, demoralizovať ho a obmedziť jeho vojenské možnosti. Jej členov preto pripravovali aj ako špiónov. Do Vympelu nebrali ľudí, ktorí nespĺňali najmä intelektuálne a psychické požiadavky. Museli dokonale ovládať najmenej jeden cudzí jazyk, drvivá väčšina členov jednotky mala vysokoškolské vzdelanie, niektorí aj dve. V čase mieru títo ľudia mali pôsobiť ako diplomati na území pravdepodobného nepriateľa a v čase vojny sa premeniť na vražedné ničiace komando.

Vojakov preto učili technikám sledovania, úniku od prenasledovania, vytváraniu dočasných aj permanentných skrýši. Museli vedieť verbovať dôležitých ľudí, získavať potrebné informácie a pôsobiť ako špióni.

Koncom 80-tých rokov Vympel používali na testovanie bezpečnosti na citlivých objektoch na území ZSSR. Jeho vojaci prenikli na dve atómové elektrárne a „podmínovali“ ich. A to aj napriek tomu, že všetky lokálne policajné sily, KGB a armáda boli informovaní o možnom útoku diverzantov a zúrivo hľadali záškodníkov zo zahraničia.

Zlom vo fungovaní jednotky nastal v roku 1993. Vympel odmietol sa podieľať na sporoch medzi prezidentom Borisom Jeľcinom a parlamentom a zaútočiť na sídlo neposlušného zákonodárneho zboru. Jeľcin napokon svoj boj vyhral, ale Vympelu neodpustil. Jednotku preradili pod ministerstvo vnútra, zmenili názov na Vega a donútili odísť väčšinu špičkových odborníkov. Obliecť si policajné uniformy súhlasilo len 50 ľudí. Ostatní odišli do Služby zahraničnej rozviedky alebo do ochranných firiem. Veteráni jednotky hrdo tvrdia, že ani jeden z nich sa nepridal k podsvetiu.

Druhý život Vympela sa začal v roku 2000, keď FSB vytvorila Centrum špeciálneho určenia. Jeho časťou sa stala jednotka Alfa a novovytvorený Vympel, Do útvaru sa vrátilo ďalších 20 bývalých členov, ktorí už väčšinou len odovzdávali skúsenosti mladším generáciám. Profil jednotky sa zmenil. Jej hlavnou úlohou sa stal boj proti terorizmu a oslobodzovanie rukojemníkov. Mnohé zo starších činnosti však ostali, ako napríklad prieskum alebo likvidácia dôležitých osôb nepriateľa. Odpadla len diplomatická a spravodajská činnosť. Sídlom jednotky sa stalo mestečko Balašicha neďaleko Moskvy.

Vympel zasahoval pri všetkých veľkých teroristických útokoch v Rusku. Prvou ťažkou skúškou bolo oslobodzovanie rukojemníkov v divadle na Dubrovke v Moskve v roku 2002. Vympelu a Alfe sa podarilo oslobodiť viac ako 900 ľudí, pri útoku však použili dodnes utajovaný uspávací plyn, ktorý zabil podľa oficiálnych zdrojov 130 ľudí.

Najstrašnejším miestom pre Vympel sa však stal severoosetský Beslan. 1. septembra 2004 teroristi obsadili miestnu školu s viac ako 1100 rukojemníkmi. Na tretí deň v budove došlo k výbuchom, vypukol požiar a čiastočne sa zrútila strecha. Rukojemníci začali utekať zo školy a bezpečnostné sily začali útok. Pri chaotickej oslobodzovacej operácii zahynulo celkovo 334 ľudí a viac ako 800 bolo zranených. Vympel v ten deň prišiel o 7 vojakov. Boli to najväčšie straty jednotky za celú jej existenciu.