Na mnohých miestach sveta sú dodnes mimoriadne dôležité „skúšky dospelosti“, keď mladí ľudia musia preukázať, že majú dostatok odvahy, sily a obratnosti – niekedy aj za cenu extrémnej bolesti.

Z dievčat sa stávajú ženy súce na vydaj, z chlapcov muži túžiaci po tom, aby ich už konečne považovali za dospelých a užitočných členov komunity. U nás sa oslava osemnástych narodenín môže skončiť nanajvýš otravou alkoholom, ale v niektorých krajinách ide pri iniciačných rituáloch doslova o život. Zrejme najextrémnejší príklad je zvyk afrického kmeňa Masajov dať mladému mužovi do rúk oštep a štít so slovami „Choď uloviť leva“. Keď ho vystopuje a zabije, dokáže, že je dosť silný na to, aby ochránil svoju rodinu a dobytok. Ak sa mu to nepodarí, je z neho iba potrava pre levy.

Pre Masajov to bývala jednoduchá, ale účinná metóda, ako sa zbaviť slabších členov kmeňa. Keďže však ani levov nie je toľko ako kedysi, náčelníci v súčasnosti povoľujú, aby ho mohla uloviť aj skupina desiatich mladých bojovníkov. Nesmú pritom nikdy zabiť chorého alebo slabého leva a levicu môžu pripraviť o život, len ak ich napadne.

Tortúra s mravcami

Brazílsky kmeň Satere-Mawe testuje chlapcov tropickými mravcami s nevinne znejúcim latinským názvom Paraponera clavata – ich bodnutie je však ukrutne bolestivé. Vyše tridsať mravcov Indiáni uspia pomocou prírodných sedatív a umiestnia do rukavice. Keď sa prebudia, sú veľmi aktívne a práve vtedy si chlapec, ktorý sa chce stať mužom, musí rukavicu nasadiť. Na ruke by ju mal mať desať minút a nesmie ani vzdychnúť.

Jeho jedinou ochranou je to, že si ruku predtým potrie uhlíkom. Ani to však nezabráni tomu, aby ho mravce nedoštípali takmer až do bezvedomia, pričom ruka ho bolí ešte celé dni. A to nie je všetko. Ak sa chce stať naozajstným bojovníkom, musí touto tortúrou prejsť v nasledujúcich mesiacoch ešte dvadsaťkrát!

Príslušníci kmeňa Matisov z amazonského pralesa majú rituály práve také drsné ako prostredie, v ktorom žijú. Aby sa z nich stali výnimoční lovci, do očí im kvapkajú jed, aby lepšie vnímali a rozvinuli svoju predstavivosť, plieskajú ich pichľavými listami a po celom tele bičujú. Na záver im vypália kus kože a do tela im aplikujú jed zo žaby, ktorú nazývajú kampo. Všetko by malo slúžiť na zvýšenie odolnosti a niečo na tom možno bude, keďže v žabom jede sú aj antibakteriálne látky chrániace pred niektorými chorobami.

Primitívny bungee jumping

Pri obrade, ktorý domorodci vo Vanuatskej republike nazývajú naghol, skáču mladíci istení iba lianami z veže vysokej tridsať metrov. Liany priviazané k členkom sú kľúčom k prežitiu a musia byť ideálne staré a dobre zrastené. Na to dohliada staršina, ktorý každému skokanovi vyberá vlastnú lianu – tá, samozrejme, nesmie byť pridlhá, ale ani prikrátka, aby vlastným telom nezbúral prácne vyrobenú vežu.

Ceremónia sa občas končí tragicky, tak ako v roku 1974, keď bolo veľké sucho, čo sa odrazilo aj na kvalite lián. Jednému skokanovi sa pri napnutí pretrhli a svoj skok do dospelosti neprežil. V rámci upevňovania vanuatsko-britských vzťahov sa vtedy starodávnemu bungee jumpingu prizerala aj anglická kráľovná Alžbeta II.

Skákanie cez dobytok

Zvyk preskakovať cez býky sa zachoval od starodávnych čias. Už Minójčania sa takto predvádzali počas náboženských festivalov, keď sa pri skoku odvážne odrážali od rohov zvieraťa a o podobné akrobatické kúsky nebola núdza ani pri slávnostiach v Indii. Etiópsky kmeň Hamarov dodnes núti chlapcov, aby preskakovali niekoľko kráv a vykastrovaných býkov. Zhruba pätnásť kusov dobytka zoradia vedľa seba a každý mladý junák musí nahý prebehnúť štyrikrát po sebe po ich chrbtoch bez toho, aby spadol. Ak to nezvládne, neuznajú ho za dospelého muža, nesmie sa oženiť, vlastniť dobytok ani mať deti.

Austrálski aborigéni odvádzajú dvanásťročných chlapcov na „miesto, kde žijú duchovia“. Tam ich zoznámia s históriou kmeňa, jeho legendami a so všetkým, čo správny muž musí vedieť. Po niekoľkých týždňoch zasväcovania do duchovného života kmeňa ich však čakajú dve bolestivé procedúry, na ktoré nikdy nezabudnú.

Starší muži si sadnú do kruhu, začnú vydávať monotónne zvuky a rytmicky búšia bumerangami do zeme. Po niekoľkých hodinách je mladík pripravený, ale aj tak mu strčia medzi zuby drevenú haluz, aby nedával najavo bolesť. Jeden z mužov mu ostrým pazúrikom vykoná obriezku a ešte v ten istý deň mu prepichnú pri koreni penis a do otvoru vložia drievko, aby sa rana nezrástla. Cieľom je, aby moč a spermie vychádzali týmto otvorom, a nie tadiaľ, kadiaľ prirodzene majú. No v prípade, že si muž zapchá umelo vytvorenú dierku v penise prstom, jeho telesné tekutiny si nájdu pôvodnú cestu a on bude môcť plodiť deti.