Výskum vedcov z University of Wisconsin dokazuje, že zem nebola vždy takým drsným miestom, ako sa predtým myslelo.

Kryštál nájdený v Austrálii vrhá svetlo na historickú záhadu, ako sa planéta z podoby horúcej magmy ochladila a stala sa obývateľnou. Po 160 miliónoch rokov sa na nej vytvorili kontinenty.

Spomínaný vzácny kus nerastu môže zdanlivo vyzerať len ako pekný fragment kryštálu, ale modrá látka je vedecky relevantná, pretože to je najstarší kus našej Zeme, tvrdia vedci.

Malý kúsok kryštálu zirkónu vydolovali vedci zo skaly na ovčej farme v Západnej Austrálii a zistili jeho ohromujúci vek: 4,4 miliardy rokov.

Napriek tomu, že kryštál má len mikroskopickú veľkosť, pomáha vedcom rozlúštiť, ako vznikol na Zemi život. .

Šta podporila teóriu "raného štádia chladnej Zeme", kde boli teploty dostatočne nízke, aby vznikla voda v kvapalnom skupenstve a z nej oceány a hydrosféra nedlho potom, ako kôra planéty stuhla na pevnú horninu. Profesor John Valley z University of Wisconsin si myslí, že štúdium zirkónu kryštálu pomôže doložiť, ako vznikala zemská kôra.

Skala vekov: Najstarší nerast nájdený na Zemi má 4, 4 miliardy rokov

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás