Dendrocnide moroides má listy srdcového tvaru pokryté jemnými chĺpkami. Priam vyzýva na to, aby sa ich človek dotkol, ale je to iba klam. Ide o najjedovatejšiu rastlinu v Austrálii. Chĺpky sú v skutočnosti ostňami tenkými ako vlas a na každom z nich sa nachádza taký silný toxín, že ľudia, ktorým sa ostne zabodnú do kože, cítia bolesť týždne až mesiace.

Botanici, ktorí tieto rastliny študujú, sa zhodujú v jednom: toxín spôsobuje asi takú bolesť, ako keby vám na kožu kvapla kyselina a zároveň by vám do tohto miesta šiel elektrický prúd zo zásuvky. Vedkyňu Marinu Hurleyovú bodli ostne rastliny viackrát aj cez ochranné rukavice, raz ju dokonca museli hospitalizovať.

Ostne Dendrocnide moroides sú duté podobne ako medicínske ihly. Dajú sa len veľmi ťažko vytiahnuť z kože a kým sa to človeku nepodarí, z ostňa sa neprestajne uvoľňujú toxíny.

V austrálskych médiách napríklad v roku 1963 silno rezonoval prípad pracovníka národného parku Ernieho Ridera, ktorý omylom vošiel do húštiny tvorenej touto rastlinou. „Tri dni bola bolesť absolútne neznesiteľná, nemohol som pracovať ani spať,“ povedal vtedy v rozhovore. „Ďalších 14 dní som už len trpel a bolesti som mal dva roky. Nie neprestajne, iba niekoľko hodín po sprchovaní.“

Aby toho nebolo málo, Dendrocnide moroides takpovediac pĺzne ako zviera a zhadzuje svoje ostne. Vzhľadom na svoju váhu klesajú k zemi len veľmi pomaly, šíria sa vzduchom a po vdýchnutí spôsobujú respiračné problémy. Aj preto nosia botanici, ktorí rastlinu skúmajú, ochranné masky. Marina Hurleyová sa však ostňov raz nadýchla a práve to bola príčina jej hospitalizácie. Rozvinula sa u nej silná alergia, liečili ju steroidmi a lekár jej odporučil, aby zanechala ďalší výskum v tejto oblasti.

V Austrálii je známych množstvo príbehov, ktoré sa týkajú Dendrocnide moroides. Dobrodruh A.C. Macmillan si napríklad v roku 1866 zapísal: „Kôň sa popŕhlil, zbláznil a do dvoch hodín bolo po ňom.“ Miestny folklór je zasa plný povedačiek o koňoch, ktoré páchali samovraždy skokmi z útesov, lebo prišli do kontaktu s gympie-gympie. Známy je aj príbeh vojaka, ktorý použil listy Dendrocnide moroides namiesto toaletného papiera a po pár hodinách sa zastrelil.

Je pomerne prekvapujúce, že pre niektoré tvory sú listy tejto rastliny jedlom. Zväčša ide o hmyz, na ktorý toxíny neúčinkujú, ale pochutnáva si na nich aj malý nočný vačkovec s latinským názvom Thylogale billardierii. Kiežby vedel dať človeku recept, ako sa chrániť.