MENU
Menu

Spektrum Rodoský kolos: Div sveta, ktorý padol za obeť "hnevu boha"

Antigonovi Jednookému, vládcovi Cypru, sa nikdy nepodarilo dobyť Rodos. Aj preto sa Rodosania rozhodli uctiť si svojho patróna, boha Hélia. A ako mu vzdať hold lepšie než obrovskou, viac než 30 metrov vysokou sochou?

Rodoský kolos: Div sveta, ktorý padol za obeť
Sochár Cháres začal so stavbou v roku 292 pred Kristom. Celých 12 rokov robotníci pod jeho vedením spracovávali železo a bronz, aby vytvorili vonkajší plášť sochy. Ako stavba rástla, muži jej vnútro postupne vypĺňali kameňmi.

V Číne odhalili sochu boha vojny, je veľkolepá

Čím vyššie robotníci pracovali, tým väčšie riziko podstupovali. Postupne sa im však podarilo vyvinúť novú, podstatne bezpečnejšiu metódu práce vo výškach. Dovtedy stáli na chatrných lešeniach, ktoré každú chvíľu hrozili pádom a neraz sa aj naozaj zrútili. Miesto nich stavali muži obrovské rampy, takže stavenisko pred dokončením pripomínalo obrovské mravenisko. Keď Rodoský kolos dokončili, zeminu odviezli a nechali stavbu stáť osamote.

Nie je známe, kde presne socha stála. Staroveké spisy hovoria o rôznych miestach v prístave Mandraki v dnešnom meste Rodos, na jednom mieste sa nezhodujú. Zajedno sú naopak v rozmeroch Kolosu. Samotná socha mala merať 33 metrov a podstavec, na ktorom stála, 15 metrov.

FOTO: Japonské polia napadli obrovské zvery, pozrite si ich

Približne 54 rokov Rodoský kolos strážil vstup do prístavu a plnil svoju úlohu pocty bohu Héliovi. V roku 226 pred Kristom ale ostrov zasiahlo silné zemetrasenie. Mesto Rodos bolo z veľkej časti zničené, najhorší však bol pohľad na sochu. Tá sa v kolenách zlomila a spadla na pevninu.

Rodoský kolos: Div sveta, ktorý padol za obeť
Istý čas sa hovorilo o jej opätovnom postavení, Delfská veštiareň však pred tým varovala. Rodoský ľud vraj urazil Hélia, a práve preto socha spadla.

Aj keď zlomený, bol Rodoský kolos naďalej obdivuhodným dielom. Celých 800 rokov ležal na zemi a po celý ten čas na ostrov cestovali ľudia, aby si ho mohli prezrieť. Rímsky spisovateľ Plínius Starší tvrdil, že človek ledva objal palec Kolosu a že jeho prsty boli väčšie než väčšina sôch.

V roku 693 však Kolos jedného človeka neočaril. Bol ním kalif Mu‘ávija I., ktorý Rodos dobyl a privlastnil si ho. Podľa Kroniky Teofana Homologeta ho kalif nechal rozobrať, kovový plášť roztaviť a následne predať židovskému obchodníkovi. Ten vraj kov naložil na 900 tiav a odviezol.

Hoci samotná socha už neexistuje, plány na jej opätovnú výstavbu ľuďom stále nedajú pokoj. Najnovšie pochádzajú z roku 2015 a ak by sa ich podarilo zrealizovať, Grécko by malo o jednu turistickú atrakciu navyše.

DISKUSIA
3.3. 2018 9:00
Diskusia