Ľudia, ktorí v&nbsp;Chorvátsku podnikajú v&nbsp;cestovnom ruchu, môžu byť spokojní. Už na začiatku sezóny vedia, že tento rok bude, čo sa návštevnosti ich krajiny týka, rekordný. K&nbsp;vysokým číslam prispievajú aj dovolenkári a&nbsp;dovolenkárky zo Slovenska.

V&nbsp;polovici júna, keď väčšina z&nbsp;nás má už naplánovanú dovolenku, slovenské médiá citovali brokera CapitalPanda, ktorý na základe svojich analýz tvrdil, že Chorvátsko spolu s&nbsp;Francúzskom patria tento rok medzi najdrahšie destinácie. „Chorvátsko výrazne dvihlo ceny ubytovania, vyplýva to z&nbsp;porovnávacej analýzy, ktorú sme realizovali na základe makro­ekonomických dát a&nbsp;porovnaní cien pobytových zájazdov v&nbsp;online rezervačných systémoch najväčších nemeckých cestovných kancelárií pre obdobie 1.&nbsp;júl – 31. august 2022. V&nbsp;priemere narástli ceny pre tohtoročnú sezónu medziročne o&nbsp;20 – 25 percent, ale výnimkou nie je ani 50-percentné zvýšenie cien.“

S podobnými informáciami prichádza aj chorvátsky Večernji list. „Rastúca inflácia a rast takmer všetkých vstupných nákladov, od potravín po energie a mzdové náklady, nenechávali domácim veľa priestoru na manévrovanie. Nárasty cien sú spravidla vyššie v zariadeniach s komplexnejšou obsluhou, najmä so stravou, preto sú korekcie prudšie v hoteloch ako v rodinnom ubytovaní. Viac si teda priplatíte najmä v hoteloch, kde zamestnávajú viac ľudí a obzvlášť v prípade, že poskytujú aj stravu. Podobné trendy však možno tento rok pozorovať pri väčšine dovolenkových krajín.“ Z redakcie Život sme sa z Bratislavy vybrali na chorvátsky ostrov Vir, aby sme sa osobne presvedčili, ako inflácia, ktorá je aktuálne globálnym javom, ovplyvnila tohtoročnú letnú sezónu pri Jadranskom mori.

Článok pokračuje na následujúcej strane...

„Je veľmi fotogenický,“ takto stručne a&nbsp;jasne charakterizoval ostrov Vir nachádzajúci sa v&nbsp;severnej Dalmácii náš redakčný fotograf. Na viac ako 22 štvorcových kilometrov sa totiž nachádza množstvo rozmanitých aspektov. Sú tu kamenisté naturálne pláže, zaujímavé zákutia, ale aj upravené a&nbsp;pieskom vysypané nábrežia, kde sa môžu kúpať hlavne malé deti. Je tu obývané centrum s&nbsp;pôvodnými aj novými osadami, ale aj kus divokej a&nbsp;nedotknutej prírody. Na ostrove celoročne žije 4 500 obyvateľov, preto tu vidíme aj prvky civilizácie typu kostol, škola, obchody so spotrebným tovarom. A&nbsp;keďže v&nbsp;ostatnom období tu cudzinci, a&nbsp;medzi nimi vo veľkej miere aj Slováci, kupujú domy, ktoré podľa vlastných predstáv rekonštruujú, na ostrove zriadili aj predajňu stavebných potrieb.

A ešte jedna zaujímavosť na margo ostrova: nenájdete tu žiadny hotel. Miestni sa rozhodli, že v rámci urbanizácie nechcú mať na ostrove megalomanské projekty a obrovské budovy hotelov. Sú tu apartmánové domy za rozumnú cenu pre bežných dovolenkárov. Náročnejší sa ubytujú v luxusných rezidenciách či prepychových vilách. Čerešničkou na torte je rezidenčná Villa Lanterna ako prvá exkluzívna päťhviezdičková turistická atrakcia na ostrove. Tí, ktorí sa rozhodnú svoju dovolenku stráviť v tomto luxusnom objekte, môžu využívať súkromnú pláž, vírivku a saunu. V cene ubytovania je zahrnuté požičanie motorového člna, horských bicyklov a návšteva potápačského centra.

Po Vire nás sprevádzajú ľudia, ktorí majú cestovný ruch v&nbsp;krvi. Od naslovovzatých odborníkov a&nbsp;odborníčky počúvame na adresu ostrova iba superlatívy, našim hostiteľom a&nbsp;hostiteľke neschádza úsmev z&nbsp;tváre, ani keď začneme skloňovať slovo inflácia. Srdan Liverič je riaditeľom štátnej vládnej inštitúcie, ktorá má na ostrove Vir na starosti práve cestovný ruch. Pri spoločnej večeri nám rozpráva svoj životný príbeh. Pochádza z&nbsp;podnikateľskej rodiny z&nbsp;ostrova Krk, ich rodinná firma zamestnávala 650 ľudí. Srdan začínal od piky, nehanbí sa za to, že umýval riady, neskôr po vysokej škole to bola zase v&nbsp;rodinnej firme manažérska práca. Láska ho však zaviala na ostrov Vir, dnes je šťastne ženatý a&nbsp;otcom trojročného syna.

„Esom ostrova Vir je ľudská bytosť, majiteľ či majiteľka apartmánu a jeho ľudskosť, empatia. Nechceme tu mať hotely, ale napriek tomu tu máme aj luxus. Nav­števoval som výstavy cestovného ruchu u vás, bol som prekvapený, že jedna noc v hoteli s raňajkami v Bratislave vyjde jednu osobu toľko ako u nás celý apartmán pre rodinu s dvoma deťmi. Dovolenka u nás sa vám určite oplatí, benefitom nie je len cena, ale aj krásne čisté more a príjemná klíma. Kým na Istrii je často veterné počasie, u nás je príjemný vlhký vzduch vhodný pre astmatikov a ľudí chorých na priedušky. Slovenskí dovolenkári a dovolenkárky sú u nás veľmi obľúbení. Časy, keď ste si nosili jedlo z domu, sú preč, navštevujete reštaurácie, dožičíte si, užívate si počas dovolenky pohodlie a ničnerobenie, tak to má byť.“

Väčšina domácich iba veľmi opatrne alebo vôbec nemanipuluje s&nbsp;cenami za ubytovanie. Veľkú úlohu zohráva totiž pandémia, ktorá predchádzajúce dva roky komplikovala situáciu v&nbsp;cestovnom ruchu. Ivan Jovanovac, u&nbsp;ktorého sme bývali, ponúka svoje apartmány – jeden pozostáva z&nbsp;dvoch spální a&nbsp;otvorenej kuchyne s&nbsp;obývačkou – za takú istú cenu ako vlani. Počas hlavnej sezóny je to suma za noc od 60 do 70 eur. „Minulé leto bolo veľmi náročné. Ľudia na poslednú chvíľu pre pandémiu rušili pobyty. Rozprával som sa s&nbsp;ostatnými ubytovateľmi, tento rok nechceme dovolenkárov a&nbsp;dovolenkárky odradiť vyššou sumou.“ Ivan Jovanovac pracuje v&nbsp;Záhrebe ako fyzioterapeut, letnú dovolenku trávi vo svojom apartmánovom dome na Vire. Nemôže si však dovoliť, práve pre zamestnanie, bývať tu celé leto, preto sa celá rodina – manželka a&nbsp;jeho tri dospelé dcéry – strieda v&nbsp;starostlivosti o&nbsp;apartmánový dom.

Na ostrove sme navštívili aj česko-slovenskú rodinu Fischerovcov, ktorí však boli nútení vo svojom luxusnom apartmánovom dome predsa len dvíhať ceny za ubytovanie. Aj oni v&nbsp;dome, z ktorého okna vidieť more a&nbsp;príjemnú zátoku, núkajú pre celé rodiny veľké priestranné apartmány vybavené špičkovou technikou. Domáci nám však vysvetľujú, že upratovacia služba im pre infláciu účtuje vyššiu sumu, preto sa to odráža aj na ich cenníku za ubytovanie. Týždenný pobyt v&nbsp;ich apartmáne vyjde cez sezónu 1 300 eur. Srdan Liverič hovorí, že kým túto sezónu ešte núka väčšina majiteľov domov stabilné ceny, o rok môže byť všetko inak. Chorvátsko totiž od januára vymení kuny za eurá. Ceny sa začnú zaokrúhľovať, treba sa pripraviť na zdražovanie. „Vy na Slovensku ste to zvládli, zvládneme to aj my,“ tvrdí optimisticky náš hostiteľ.

Miriam Kelečič tak ako Srdan nasledovala svoje srdce. Rodená Bratislavčanka sa v&nbsp;roku 2009 presťahovala do Chorvátska za terajším manželom. V&nbsp;zimných mesiacoch býva v&nbsp;Záhrebe, v&nbsp;lete je jej domovom ostrov Vir. Aj vďaka nej na Vire v&nbsp;ostatných rokoch evidujú nárast slovenských dovolenkárov a&nbsp;dovolenkárok. Miriam bloguje, píše knihu o&nbsp;Vire, sprostredkúva dovolenkové ubytovanie, okrem toho sa stará o&nbsp;ich rodinný apartmánový dom na ostrove. Miestna samospráva ju odmenila za propagáciu Viru ocenením.

Miriam nám v&nbsp;skratke opisuje, ako sa inflácia odráža v&nbsp;bežnom živote Chorvátov a&nbsp;Chorvátiek. Ich vláda zvolila v&nbsp;tomto prípade cestu ako Poľsko či Maďarsko. „Ceny potravín a&nbsp;pohonných hmôt išli hore, tak ako na Slovensku. Lenže máme regulovanú daň z&nbsp;pridanej hodnoty a&nbsp;marže pre obchodníkov v&nbsp;prípade základných potravín, ako je múka, cukor, mlieko, olej. Podobne je to s pohonnými hmotami.“ V&nbsp;miestnych novinách Virski list sme sa zase dočítali, že tamojšia samospráva realizuje opatrenia z&nbsp;programu sociálnej politiky na zmiernenie inflácie. Až 961 dôchodcov získalo jednorazovú materiálnu podporu – tisíc kún, čo je v&nbsp;prepočte asi 133 eur. „Predchádzajúce dva roky sme mali my ubytovatelia takzvanú koronovú výhodu vo výške 50 percent. Legálni prenajímatelia a&nbsp;prenajímateľky platia štyri poplatky: daň mestu, kde podnikám, potom tam, kde mám trvalý pobyt, paušálny poplatok a&nbsp;taxu za každú posteľ. Je pravda, že ostatné dva roky sme mali náročnú sezónu, ale aj tak väčšina z&nbsp;nás dokázala zaplniť ubytovacie kapacity. A&nbsp;keďže sme ušetrili na poplatkoch, ceny v&nbsp;tomto roku väčšina z&nbsp;nás necháva na úrovni vlaňajška.“

Článok pokračuje na následujúcej strane...&nbsp;

Miriam však predsa len s&nbsp;miernymi obavami očakáva, ako sa v&nbsp;praxi prejaví zvýšená cena elektriny. Doteraz, ako nám hovorí, mesačne platila za ich nehnuteľnosť na Vire sumu vo výške 50 eur. Ich dom má dva apartmány na poschodí s&nbsp;celkovou rozlohou 140 štvorcových metrov. Prízemie s&nbsp;rozlohou 80 štvorcových metrov je vyčlenené pre domácich. Na rozdiel od nás ich až tak netrápia problémy s&nbsp;ruským plynom. Poväčšine totiž kúria drevom či olejom, okrem toho zimy v&nbsp;Chorvátsku sú mierne. Miriam nám vysvetľuje, že na rozdiel od iných chorvátskych destinácií mali aj cez pandémiu relatívne plno, pretože stavili na ubytovanie rodinného typu. „V&nbsp;lete sme nemali jediného chorého človeka na kovid, dovolenkujúce rodiny totiž bývali v&nbsp;apartmánoch a&nbsp;boli tak vo svojich bublinách.“

Srdan Liverič vysvetľuje, že vlani obišli ich ostrov iba ľudia, ktorí sa počas dovolenky chceli zabávať. Všetky podujatia, koncerty totiž museli v&nbsp;rámci pandemických opatrení rušiť. Rodiny s&nbsp;deťmi a&nbsp;seniori i&nbsp;seniorky túžiaci, naopak, po pokojnej dovolenke, si k&nbsp;nim cestu ako do obľúbenej destinácie našli aj tak. Napriek vlaňajšej nepriaznivej situácii nikto na ostrove z&nbsp;podnikateľov a&nbsp;podnikateliek neskrachoval.

Kažimir Škrbič je šéfredaktorom miestnych novín Virski list. Ako človek znalý miestnych pomerov nám rozpráva o&nbsp;tom, ako sa ostrov ostatné roky vzmáha aj vďaka cestovnému ruchu, preto miestnym záleží na každom turistovi a&nbsp;turistke. „V&nbsp;roku 1991 tu bývalo iba 900 ľudí. Nemali sme tu poriadne cesty, verejné osvetlenie. Večer tu bolo hrobové ticho. Dnes je všetko inak. Magistrát na to, aby si posilnil demografiu, zavádza do praxe opatrenia typu – štipendiá pre úspešných študentov a&nbsp;študentky, materská škola zadarmo a&nbsp;podobne. Dnes sme napojení na verejný vodovod a&nbsp;kanalizáciu, staviame novú školu, máme kino, ktoré môžu navštevovať aj ľudia na dovolenke.“

Aj vďaka tejto podpore domácim, ktorí rozvíjajú cestovný ruch, sem z&nbsp;roka na rok prichádza čoraz viac ľudí, ktorí túžia po mori. Tá najhlavnejšia sezóna na Vire je v&nbsp;období od 15. júla do 15. augusta. Vtedy je na ostrove až 50-tisíc ľudí. „Za posledných desať rokov je ostrov Vir v&nbsp;rámci župy Zadara na prvom mieste v&nbsp;top desiatke destinácii. V&nbsp;rámci celého Chorvátska sme na piatom mieste. Už dnes máme oproti roku 2019, ktorý bol v&nbsp;návštevnosti celého Chorvátska rekordný, nárast turistov.&nbsp; V&nbsp;júni evidujeme 5 100 takzvaných slovenských nocľahov na našom ostrove, je to o&nbsp;35 percent viac ako vlani v&nbsp;rovnakom období. Je to úžasný úspech. Okrem toho je to najvyššie číslo za ostatných dvadsať rokov. V&nbsp;rámci návštevnosti ostrova ste vy, Slováci na treťom mieste, pred vami sú len Slovinci a&nbsp;domáci,“ opísal Srdan Liverič.

Aktuálne ceny v Chorvátsku si pozrite na ďalšej strane...

Z Bratislavy sme sa na ostrov Vir vybrali v skorých ranných hodinách. Keďže sme cestovali v mesiaci jún, keď ešte na Slovensku nie sú prázdniny, nemuseli sme čeliť kolónam, či to bolo už na štátnych hraniciach, alebo pri platení chorvátskej cestariny (poplatok za užívanie diaľnic). Zvolili sme si trasu cez Maďarsko, cesta s prestávkami nám trvala viac ako sedem hodín. Ostrov Vir má tú výhodu, že cestujúci nie sú odkázaní na trajekt, z pevniny sem vedie most.  Maďarská diaľničná známka platná desať dní: 14,70 eura.Poplatok za užívanie chor­vátskych ciest cestarina: jedna cesta 23 eur po zaokrúhlení.1 liter benzínu eurosuper 95: 1,87 eura

Ako sme cestovali do Chorvátska 

(Cena v prepočte na eurá.)
&nbsp;
<ul>
<li>suchá saláma 1 kg: 12,50</li>
<li>maslo 250: 3,45</li>
<li>mlieko 1 liter: 1,20</li>
<li>zemiaky 1 kg: 1,59</li>
<li>múka polohrubá 1kg: 1,20</li>
<li>cukor kryštál 1 kg: 0,87</li>
<li>cestoviny 500 gramov: 1,48</li>
<li>ryža 1 kg: 1,66</li>
<li>majonéza: 2,39</li>
<li>jogurt: 0,70</li>
<li>pečivo 300 gramov:2,39</li>
<li>krémový syr: 1,73</li>
<li>kečup: 1,59</li>
<li>broskyne 1 kg: 2,39</li>
<li>chlieb: 2,12</li>
<li>hrozno biele 1 kg: 2,68</li>
</ul>

Reportáž z Chorvátska: Naozaj išli ceny o toľko hore?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Reportáž z Chorvátska: Naozaj išli ceny o toľko hore?

Súvisiace články

Spomínate si na rok 2000? Overte svoje spomienky v KVÍZE

Mohli Amazonky naozaj existovať? Najnovšie nálezy dokazujú, že bojovníčky skutočne žili

FOTO Nafukovacie tanky: Bezbranné makety odvádzali pozornosť nepriateľa

KVÍZ o Slovenskej republike: Poznáte svoju domovinu?

Ako dobre poznáte medvede? Otestujte sa v našom KVÍZE

Čo robia nasledujúce povolania? Otestujte sa v KVÍZE

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás